Ja a divadlo: Gášeková, Ambróš, Fučeková

Naďa Gášeková (herečka)

Aktuálne som čerstvou absolventkou štúdia herectva na VŠMU. Úspešné ukončenie štúdia mi prinieslo veľkú radosť, no zároveň aj množstvo otázok týkajúcich sa mojej hereckej budúcnosti.

Tento akademický rok sa pre mňa niesol v znamení sentimentu a nostalgie. Ukončenie intenzívneho päťročného štúdia ma nútilo priebežne reflektovať celé toto obdobie. Štúdium som však uzavrela tvorivo nabitým rokom, za čo som veľmi vďačná. Sezónu sme v našom školskom Divadle Lab otvorili premiérou inscenácie Nepriateľ ľudu od Henrika Ibsena. Nasledovala premiéra inscenácie Pán Hronu, ktorá vznikla na motívy poviedok Petra Pišťanka, a našou poslednou absolventskou premiérou bola Apotéka od maďarského autora Ernőa Szépa. S inscenáciami sme mali možnosť cestovať aj na niekoľko zahraničných festivalov – v Skopje, Brne či v Bordeaux.

Vrcholom tejto sezóny však pre mňa bola spolupráca s Divadlom DPM na imerznej inscenácii Utopenci, ktorej premiéra sa konala 5. júna. Tento proces bol pre mňa výnimočný, pretože s takýmto typom divadla som doteraz nemala skúsenosť. Som veľmi vďačná za túto príležitosť, pretože som mohla spolupracovať so skutočne výnimočným tímom ľudí, a myslím si, že sa nám podarilo vytvoriť niečo krásne. Utopencov budeme hrávať ešte počas leta, v auguste nás čaká derniéra. Týmto vás všetkých pozývam na reprízy (ktorých nie je veľa)! Okrem repríz Utopencov sa Divadlo DPM počas leta predstaví aj na festivale Pohoda, kde vystúpime s inscenáciou Požadujme nemožné, ktorá vznikla ako spolupráca DPM a VŠMU. 

Čo sa týka budúcej sezóny, s inscenáciou Požadujme nemožné budeme hosťovať ešte na dvoch festivaloch v Prahe a Brne. A od tohto momentu sa moje životné istoty už jemne rozplývajú. Ako som písala v úvode, s koncom štúdia prichádza množstvo otázok a o to viac v súčasnej situácii v kultúre. Musím však povedať, že ľudia okolo mňa a práca s nimi mi dodávajú veľkú motiváciu a nádej. A tak možno jemne naivne, no s vedomím reality vykračujem vpred. Hoci v tejto chvíli neviem povedať, čo konkrétne ma čaká, teším sa. Aj sa bojím. No, to je v poriadku. 

Dušan Ambróš (herec)

Nikto sa podľa mňa s divadlom v živote nelúčil toľko, koľko ja. V roku 2022, keď som končil VŠMU, som si počas svojho posledného ročníka na škole, keď som pred sebou nemal nejakú možnosť či víziu divadelne pokračovať, pri mojej najväčšej role psychiatra Martina Dysarta v školskej inscenácii Equus v réžii Katy Quisovej s úsmevom povedal, že toto je asi môj vrchol a nič ďalšie nepríde – Zbohom, divadlo, bola to jazda! Nevnímal som to tragicky, stále som sníval a dúfal, že to naozaj nie je koniec, ale chcel som byť skrátka pripravený na najhoršie. Mám šťastie, že som mal a stále aj mám v živote perfektných kolegov a priateľov, ktorí ma napĺňajú tou správnou energiou a silou milovať divadlo, aj keď ho práve nejaký čas vôbec nerobím. Ak môžete po skončení štúdia nazývať svojich bývalých spolužiakov priateľmi, je to dar.

Mal som obrovské šťastie, že ma hneď po škole obsadil do svojej inscenácie Rozsobáše v Divadle Andreja Bagara v Nitre režisér a vtedajší umelecký šéf divadla Matúš Bachynec a dal mi nový impulz a vieru, že to naozaj má zmysel. Vieru v seba, vo svoju silu robiť divadlo dobre.

Práve Matúš Bachynec ma po viac ako roku divadelnej nečinnosti (poslednú premiéru som mal v roku 2024 – Na skle maľované v DAB v Nitre) opäť vrátil na dosky v inscenácii Pri močiari mačiek v Činohre SND, ktorú sme nedávno odpremiérovali. Musím priznať, že bolo pre mňa náročné dostať sa ,,do tempa“ (do ktorého sa stále dostávam), ale opäť som mal šťastie, že do alternácie obsadil Matúš skvelého herca a hlavne človeka – Adama Hileka. Počas celého procesu sme postavu kreovali spoločne, skúšali sme, vymýšľali, až sme sa nakoniec dostali k premiére. Zároveň je v obsadení plejáda skvelých hercov a herečiek, s ktorými je pre herca česť stáť na javisku. Stále tvrdím, že premiérou sa to len začína a najlepšie to vždy vyzerá až po pár reprízach, ale verím, že sme už teraz spolu s kolegami priniesli divákom krásny zážitok.

Inscenácia Pri močiari mačiek je pre mňa silným ľudským príbehom o živote, láske, odhodlaní a hlavne o strate. Verím, že ostane v repertoári divadla dlho a diváci a diváčky si z neho odnesú niečo, nad čím budú môcť ešte dlho uvažovať. Bol to jeden úžasný a nádherný proces.

Tak zase na čas (prosím, nie taký dlhý) – Zbohom divadlo, bola to jazda!

Rebeka Fučeková (herečka)

Môj život absolútne napĺňajú divadlo, šport a dobré jedlo. Práca je mojím hobby a keď nie som na javisku alebo v hľadisku, nájdete ma vo fitku, na horách alebo zablatenú a bojujúcu o život na Spartan Race.

V sezóne 2025/2026 som nastúpila do Mestského divadla Žilina ako nová herečka. Prevzala som a stvárnila niekoľko zaujímavých postáv, pričom pri niektorých som mala možnosť prispieť aj autorsky. Umelecký šéf Eduard Kudláč mi prejavil obrovskú dôveru, za čo som mu veľmi vďačná. Stihla som už aj dve premiéry – hneď v úvode sezóny som sa predstavila v inscenácii Vizičlovek (vodný ember) v réžii Eduarda Kudláča a na jej záver v inscenácii Všetko je B v réžii Kataríny Poliačikovej. Zároveň som stihla absolvovať aj derniéru v SKD Martin, kde som hosťovala v inscenácii Jak jeleň budeš si tam chodiť v réžii Lukáš Brutovského.

Vizičlovek (vodný ember) bol pre mňa doslova krst ohňom! Noví kolegovia, aklimatizácia v prostredí, krásny umelecký jazyk textu, práca s maskou či rýchle zmeny pri stvárnení dvoch odlišných postáv. To ma však na tom bavilo najviac – hľadať pre každú z postáv odlišnú energiu a dynamiku a zároveň objavovať rôzne možnosti práce s kostýmom a maskou. Dnes sa s tým už na javisku hrám.

Skúšobný proces inscenácie Všetko je B som prežívala intenzívnejšie, pretože sme na javisku boli iba dve – ja a kolegyňa Tajna Peršić. Celá inscenácia je postavená veľmi citlivo a intímne smerom k divákovi, a to bola pre mňa výzva. V čisto ženskom kolektíve, v ktorom som sa ocitla, sa však pracovalo veľmi otvorene, slobodne, hravo a empaticky.

Žilinské divadlo som navštevovala ešte ako študentka herectva na konzervatóriu a je mi cťou byť momentálne jeho súčasťou. Vážim si dramaturgiu, ktorú toto divadlo presadzuje – nebojí sa experimentovať, otvárať tabuizované témy a drzo sa prihovárať divákom. To ma na tomto divadle dosť baví.