Hry Miklósa Forgácsa, ktoré v minulosti uviedlo Mestské divadlo Žilina, nemusia byť na prvé čítanie (či v prípade ich javiskových realizácií – videnie) ihneď zrozumiteľné. Jeho jazyk je košatý, ako sám autor hovorí aj v bulletine k inscenácii Vizičlovek: „Postavy sa neustále hýbu vo fiasku vyjadrenia. Aj tu sa tie slová z ničoho nič vynárajú, akoby to bola priepasť medzi dvoma replikami. Celkom na seba nenadväzujú – teda hneď na repliku toho druhého.“1 Jeho hry sú textovo hutné a pre javiskové spracovanie predstavujú výzvu. Napriek tomu v žilinskom divadle vznikla už tretia inscenácia na základe Forgácsovej textovej predlohy.

Vizičlovek je oproti predošlým dvom hrám jasnejšie štruktúrovaná a kratšia – to však neznamená, že by bola menej obrazná alebo bez dlhších pasáží, v ktorých sa vrstvia informácie, výroky a slová. To, či sa dá naplno logicky porozumieť Forgácsovým textom, je otázne. Absolútna racionálna ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie