zdieľať článok
Duchovná matka národa, glorifikovaná ikona, populistka či propagandistická bábka? Tieto a mnohé iné diskurzy dodnes vzbudzuje niekdajšia prvá dáma Argentíny María Eva Duarte de Perón, prezývaná Evita. Rovnomenný muzikál textára Tima Ricea a hudobníka Andrewa Lloyda Webbera z druhej polovice sedemdesiatych rokov nemapuje jej turbulentnú a určite nie morálne jednoznačnú životnú púť z rýdzo dokumentárneho hľadiska, ale cez dve desiatky hudobných čísel povrchovo tlmočí cestu dievčaťa z najchudobnejších sociálnych pomerov na vrchol argentínskej politickej scény. Mnohé témy však len otvára a necháva v náznaku. O to bohatšie možnosti interpretačnej výpovede ponúka javiskovým tvorcom. Pri Evite v prešovskom Divadle Jonáša Záborského však realizátori tieto možnosti plne nevyužili a ich dielo sa približuje skôr k súvislému defilé piesní než k interpretačne kontúrovanejšej inscenácii.
Režisér Michal Náhlík už od svojho nástupu (2007) na prešovskú scénu nadviazal na tamojšiu bohatú tradíciu hudobno-zábavného divadla. Klasické operety a dramaturgicky konvenčne muzikálové voľby však nahradil dielami komunikatívnejšími. Súčasne začal pozorne budovať herecký súbor tak, aby zvládal čoraz náročnejšie muzikálové výzvy. Pred niekoľkými rokmi akoby ukončil etapu pôvodných muzikálov a pozornosť obrátil na staršie svetové tituly, na ikonické muzikály uvádzané na Slovensku sporadicky či dokonca v tuzemských premiérach. Pomyselný začiatok tejto línie možno vidieť v jeho inscenáciách Pokrvní bratia (2012), no najmä Kabaret (2015), ktorý síce nezískal väčší divácky záujem, ale interpretačne išlo o jedno z najpozoruhodnejších domácich i českých naštudovaní muzikálu o malých ľudských existenciách v časoch nástupu nacistickej ideológie. Jeho ďalšie odvážne pokusy o resuscitáciu slovenskej muzikálovej kondície – ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok