Náš kolektív tanC má za sebou cestu, ktorá nebola ani jednoduchá, ani predvídateľná. Po rezidencii v Divadle Pôtoň, kde performancia Zóna citu dostala pevný tvar (minimálne cez hudbu a svetlá), sme sa s tanečníkom a choreografom Radom Piovarčim zúčastnili na Stockholm Fringe Festival (STOFF) a Gothenburg Fringe Festival. Dalo by sa to zhrnúť ako skúška kreativity a vytrvalosti.

Zóna citu je site-specific performancia, ktorá sa zakaždým nanovo rodí z priestoru, do ktorého vstupuje. Intuitívne reaguje na priestor, publikum, konkrétny okamih a vychádza z kontaktnej improvizácie, ktorá skúma dotyk ako základný prostriedok komunikácie. Zóna je pre nás spôsobom, ako dôverovať. Je univerzálna v tom najľudskejšom – v dotyku. Naša performancia je však aj laboratóriom, miestom, kde sa stretáva individuálne s kolektívnym, súkromné s verejným a kde je improvizácia prostriedkom, ktorý sa otvára všetkým a ponúka akúkoľvek možnosť kontaktu.

Dôvera, skúsenosti, citlivosť, ľudské prepojenie a absolútna otvorenosť nám poskytujú možnosti neustále posúvať hranice improvizácie. Dávajú nám slobodu riskovať, reagovať na publikum a prostredie v reálnom čase. A práve táto dynamika robí z diela Zóna citu živý organizmus, ktorý maximálne funguje so svetlom Milana Slamu a hudbou Michala Paľka. Nie sú to len kulisy, sú to naši partneri v priestore. Michalove panorámy zvuku vťahujú diváčky a divákov do prostredia, ktoré je zároveň intímne aj monumentálne. Milanov dizajn zas premieňa obyčajný priestor na pulzujúci organizmus, ktorý nás nikdy nenechá bez reakcie.

Na STOFF sme Zónu citu uviedli v Teater Tribunalen – v undergroundovom a surovom priestore, a preto ideálnom pre site-specific formu. Pred samotným predstavením sme išli aj do ulíc s letákmi, ale hlavne s telom, s improvizáciou, s dotykom. A tam sa odohralo prvé prekvapenie: Škandinávia, o ktorej sa traduje, že si stráži osobnú zónu, reagovala na náš kontakt otvorene a s dôverou. V predstavení sa potom všetko spojilo do intenzívneho toku, kde sa improvizácia stala nástrojom nielen tvorby, ale aj komunikácie. Publikum sa ocitlo uprostred, vtiahnuté nie silou, ale citlivosťou.

Gothenburg Fringe priniesol inú energiu – historické priestory, workshopy, ktoré sa zmenili na zdieľanie informácií a skúseností, aj dážď, ktorý nás prinútil preložiť predstavenie do interiéru. Všetko, čo by sa dalo nazvať prekážkou, sa obrátilo na ďalší zdroj tvorivosti aj vďaka maximálnej podpore, pomoci, produkčnému zanieteniu a dôvere Ondreja Gečeho, ktorý sa s nami bez problémov vydal na toto odvážne dobrodružstvo. Publikum v budove Gathenhielmska Huset v Gothenburgu reagovalo veľmi aktívne – diskutovalo aj zdieľalo. Práve tieto rozhovory potvrdzujú, že Zóna citu funguje nie ako produkt, ale ako proces, ktorý pokračuje.

Na naše prekvapenie sme na záver festivalu dostali The City is our Stage Award – je to dôkaz, že práve site-specific forma dokáže prekročiť hranice. Pre nás je to však viac než cena, je to potvrdenie, že risk improvizácie a jej forma majú zmysel.

Medzi únavou a zmyslom

Fringe je festival, ktorý v sebe nesie paradox: je to priestor slobody, ale za cenu obrovskej finančnej, fyzickej a psychickej záťaže. Každý leták, každý kilometer cesty, ubytovanie, každá forma propagácie či čas na set up bol len na nás. Táto skúsenosť odhalila, že tanC nie je len kolektív, ale silná komunita obklopená ďalšími kreatívnymi a zanietenými ľuďmi, ktorí sa radi pridajú, veria našej tvorbe a podržia nás, keď je najťažšie. Zároveň nám festival ponúkol nové kontakty a spolupráce – so švédskou Useless Machines Company či s hudobnou dvojicou Hakosalo_Tuohino z Fínska pracujúcou tiež s improvizáciou.

Tento festival takisto ukázal, že hoci nezávislé umenie u nás momentálne bojuje o svoje miesto a základné podmienky na prežitie, v zahraničí má podporu a publikum, ktoré je pripravené počúvať, reagovať, diskutovať. Fringe je trh nápadov, ale aj laboratórium, kde sa testujú hranice súčasného umenia. Pre nás bol teda aj dôkazom, že slobodná tvorba postavená na dôvere má silu, ponúka nové impulzy a dokáže prekonávať bariéry.

Utvrdili sme sa v tom, že improvizácia nie je len metóda, ale aj postoj; že site-specific nie je okrajová disciplína, ale spôsob, ako opäť urobiť umenie živým, prítomným a neoddeliteľným od reality. Umenie nie je dekoráciou života, ale je najhlbším dotykom, ktorý môže zažiť každý.

Táto možnosť sa otvorí najbližšie už 20. 9., keď bude prebiehať podujatie Made in Bátovce #2 a jeho súčasťou bude aj slovenská premiéra Zóny citu.


číslo 7, ročník 19, ISSN 2989-3666