Z tvorby: Rozkoš z textu/ov Mariny Carr

Írska dramatička Marina Carr bola donedávna na Slovensku takmer neznáma. Nitrianska inscenácia hry Portia Coughlanová z roku 2007 v réžii Michala Vajdičku bola dlhý čas jedinou stopou jej tvorby v našej divadelnej tvorbe. Do širšieho povedomia ju – aspoň pre mňa – až po vyše pätnástich rokoch prinavrátil Lukáš Brutovský vynikajúcou a oceňovanou inscenáciou hry Hekuba v SKD Martin. Hoci som si už na predstavení tejto inscenácie po dlhšom čase skutočne vychutnávala kvality dramatického textu a autorkino súčasné, feministické, no aj veľmi psychologicky presné čítanie antického príbehu, stále som celkom nevedela, kto vlastne je Marina Carr.

Až pri hľadaní textu do Národného divadla Košice sme sa s režisérom Matúšom Bachyncom naplno ponorili do jej dramatického sveta. Prečítali sme všetky nám dostupné hry a objavili sme fascinujúcu studnicu príbehov veľmi rozmanitej šírky aj formálneho spracovania, nehovoriac o zápletkách. Tri z nich, ktoré nedávno vyšli v publikácii Divadelného ústavu Láska a lúčenie po prvýkrát v slovenskom preklade, sú vskutku iba zlomkom toho, čo z tvorby Mariny Carr stojí za pozornosť. Aj preto sme sa dlho nevedeli rozhodnúť – Matúša priťahoval neláskavý magickorealistický svet hry By the Bog of Cats (Pri močiari mačiek), ktorá patrí do jej Midlandskej trilógie z prostredia drsného írskeho vidieka. Mňa zas najviac fascinoval ďalší z jej majstrovsky skonštruovaných prepisov antických námetov – hra A Girl on an Altar (Dievča na oltári), o ktorej hovorila autorka aj v máji tohto roku v Bratislave počas svojho masterclassu na festivale Nová dráma/New Drama.

Dej hry je voľným pokračovaním Hekuby, opäť tu vidíme mykénskeho kráľa Agamemnóna, ktorý sa po masakri v Tróji vracia domov z vojny. Od veštkyne Kasandry a od antických autorov vieme, ako sa to skončí. Marina Carr však, ako sama hovorí, predlžuje čas medzi návratom a vraždou kráľa a v tomto „medzičase“ nás necháva sledovať psychologickú drámu par excellence. Odhaľuje najmä obrovské súženie Klytaimnéstry, ktorá sa roky nedokáže spamätať z traumy spôsobenej Agamemnónovou zradou – vraždou ich dcéry Ifigénie. Vidíme nové pokusy o zblíženie, napriek okolnostiam nevery na oboch stranách – ona má dcéru Lédu s Aigisthom, on čaká dvojičky s Kasandrou. Vidíme, že láska a príťažlivosť nevyhasli, no živý obraz milovaného dieťaťa obetovaného na oltári v Klytaimnéstrinej hlave je priveľkou prekážkou. A tak nevyhnutne dochádza k ďalším tragédiám, ktorým nedokáže zabrániť ani veľký kráľ Tyndareus, Klytaimnéstrin otec, ani jej dôverníčka Kilissa. Tých všetkých si Marina Carr povoláva do deja, aby jej pomohli zo starého príbehu vytvoriť pôsobivú štúdiu vojnového barbarstva, bezohľadných zápasov o moc, rozkladu jedného kedysi pekného manželstva, ale aj bolesti (ne)jednej silnej, no krehkej ženy.

Prekladať taký hutný text, v ktorom záleží na každom slove, bola výzva. Oboch nás však veľmi bavilo dôkladne a opakovane prenikať do nuáns autorkinho jazyka. Pri hľadaní inscenačného kľúča sme si uvedomili, že hra si vlastne pýta najmä scénickú jednoduchosť – nepotrebuje žiadne okázalé gestá ani veľké efekty, skôr úsporné prostriedky na pozadí sústredeného rozprávania. To je náročné zadanie pre herečky a hercov, no ľahké to nebudú mať ani diváčky a diváci. Ak sa však dajú vtiahnuť do rozprávania Mariny Carr tak, ako sme sa dali vtiahnuť my, je takmer zaručené, že v ňom nájdu nanajvýš aktuálny, drásavý, ale aj dojímavý príbeh, ktorého ťažoba sa derie na povrch s každou ďalšou replikou.