Práve som dopísala (no dopisovala som už niekoľkokrát) moju divadelnú hru Vykladačka zmyslu. Je venovaná významnej slovenskej prekladateľke Zore Jesenskej (1909 ‒ 1972), v minulom režime striedavo tabuizovanej a marginalizovanej, a to za jej neochvejné politické postoje v zápase o slobodu, ktorý, ako vieme, sa nikdy nekončí. Niesla za to tvrdé postihy od vrchnosti a tie sa zvláštnym spôsobom premietli aj do dejín slovenského prekladu. Najviac utrpela rusistika, kde sme v dôsledku toho takmer dve desaťročia nemali preklady značného počtu diel ruskej klasiky, až do tých čias, kým sa ich neujali iní, mladší prekladatelia. Ale zasiahli aj anglistiku, tam sa museli nanovo preložiť hry Shakespeara, ktoré sa hrali v jej prekladoch (v jazykovej spolupráci s Jánom Roznerom). Takto bola tvorba svetoznámych autorov v prekladoch Jesenskej na Slovensku roky zakázaná spolu s prekladateľkou, ktorá figurovala v čiernych zoznamoch, rehabilitovali ju in memoriam v roku 1991.

O prekladateľke som ešte v roku 2007 vydala knihu vedeckých esejí Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. V prípravách som preštudovala množstvo materiálu, ktorého bolo toľko a bol taký zaujímavý, že som cítila potrebu využiť ho a prekladateľkin dramatický osud spracovať v umeleckej rovine ako drámu alebo film. Začala som pracovať na divadelnej hre, jej prvú verziu som uverejnila časopisecky (Vlna, 2019). Chcela som zachytiť výsek zo súkromného života tejto mimoriadnej ženy, ktorý sa veľmi tesne prelínal s pracovným, ukázať jej odvahu, hrdinstvo aj otvorenú názorovú tvrdohlavosť, ľudskú uvzatosť, črty, ktoré si dnes u nej nesmierne ceníme, hoci počas života práve vďaka nim získavala nových a nových nepriateľov. A povedať niečo o dobe, atmosfére, o tom, čím žila slovenská intelektuálna obec v šesťdesiatych rokoch. Svet prekladateľkiných dní, jej túžob i sklamaní pomáhajú v hre dotvárať ďalšie postavy: je to najmä Jesenskej manžel, spisovateľ a divadelný kritik Ján Rozner, ale aj blízki kolegovia z prostredia redakcie Kultúrneho života, manželia Laco a Agneša Kalinovci. Témou hry je konflikt jednotlivca s mocou, ten objavujem v intelektuálnych rozhovoroch doma v byte s priateľmi, v scénach z rodinného života, kontroverznom pracovnom projekte a napokon v konfliktoch s políciou. Je to hra z dejín slovenskej kultúry, verím, že sa jej ujme niektoré z našich divadiel.


číslo 7, ročník 20, ISSN 2989-3666