Miro Zwiefelhofer (divadelný kritik)

Počas návštevy premiéry Melanchólie vzdoru v Divadle Jána Palárika v Trnave som si uvedomil, že jednou z tém súčasnej slovenskej činohry je rozpad sveta a spochybnenie reality. Priamo v trnavskej inscenácii sa objavuje tento motív cez zobrazenie antisveta a chaosu ako predskokana tyranie. Z inscenácií premiérovaných na prelome rokov možno spomenúť Divadlo Aréna a jeho Hirošima, moja láska, v ktorej atómový výbuch predstavuje určujúci moment novej reality. Vo Váhavcovi (Divadlo ASTORKA Korzo ´90) sa svet zrúti do absurdného sna s roztlieskavačkami a ochrankou amerického prezidenta. V novembri 2024 mala premiéru Krvavá svadba (Činohra SND) s pasážou koncipovanou ako fantaskná cesta plná surrealistických obrazov. Textové predlohy majú pritom málo spoločného a štvorica režisérov Roman Polák, Martin Čičvák, Łukasz Kos a Ján Luterán tiež nie je homogénna. Motív rozpadu reality sa v našej i európskej divadelnej tvorbe zďaleka neobjavuje prvýkrát. Problémom je, že väčšinou je spätý s ťažkými krízami spoločnosti.

 

Hana Rodová (divadelná publicistka)

Divadelný január sa u mňa niesol v znamení putovania za divadlom po východnom Slovensku. Táto cesta sa začala v Divadle Jonáša Záborského v Prešove na premiére hry Erika Kästnera Škola diktátorov, ktorá po takmer sedemdesiatich rokoch od svojho vzniku mrazí aktuálnosťou svojím diskurzom o moci, novodobých diktátoroch a falšovaní reality. Na Malej scéne DJZ vznikla inscenácia s jej typickým režijným, vizuálnym i hereckým rukopisom.

Národné divadlo Košice spolu s budapeštianskym Nemzeti Színház pripravilo dvojjazyčný maďarsko-slovenský projekt Romeo a Júlia v réžii Attilu Vidnyánszkého, kde Montekovcov hrali Maďari a Kapuletovcov Slováci. Bez znalosti maďarského jazyka bol však divák, aj napriek titulkom, značne ochudobnený.

Spišské divadlo ma očarilo farebným, hravým, citlivým a pozorným inscenovaním rozprávky s pesničkami Mimi a Líza od Alexandry Salmely v réžii Dáše Krištofovičovej. Hra vznikla z pôvodnej animovanej rozprávky a neskôr knižných príbehov Kataríny Kerekešovej a Kataríny Molákovej.

Bábkové divadlo Košického kraja prišlo s klasikou – rozprávkou Hansa Christiana Andersena Snehová kráľovná v réžii Mykhaila Uritskyiho. Hoci sa inscenácii po remeselnej, hereckej či vizuálnej stránke nedá technicky veľa vyčítať, svojou poetikou akoby ostala v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Prešovské Divadlo na Sídlisku ma potešilo svojou autentickosťou a humorom v hre Jakuba Nvotu Michal a Veronika vol.2024. Hra je napísaná pre Michala Novodomského a Veroniku Husovskú a zrežírovaná jej autorom.

A napokon som mala možnosť vidieť aj časť zo skúšky monodrámy A. P. Čechova O škodlivosti tabaku v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Na celkový výsledok réžie Rastislava Balleka si však musím počkať do februárovej reprízy. Aspoň sa mám na čo tešiť.


Ivana Topitkalová (divadelná kritička)

Začiatok januára sa pre mňa niesol v duchu rozprávkového výletu. Do Spišskej Novej Vsi som zamierila s cieľom pozrieť si inscenáciu smerovanú najmä deťom – Mimi a Líza v réžii Dáše Krištofovičovej, s nádhernou a sugestívnou kostýmovou výpravou Daniely Mesárošovej. Absolvovala som cestu do Žiliny na premiéru Judáša, dobehla zameškané Zmeškané rozhovory v Trnave a opäť vyrazila na Spiš, tentoraz do Divadla Kontra zažiť Manické monológy. Táto inscenácia je skutočne podnetným dielom, ktoré prispieva do ešte stále nedostatočného diskurzu o psychických chorobách a duševnom zdraví.

Mojimi absolútnymi favoritmi sú dve inscenácie Divadla Jedným dychom a jedna inscenácia Divadla Na Peróne. Dvojica produkcií Divadla Jedným dychom v réžii Veroniky Malgot – DržiteliaPlacebo – vo mne zanechali hlboký dojem. V krátkosti a zrozumiteľne, bez slova a s humorom, hovoria Držitelia o dynamike spolupráce, nervozity, nerovnováhy a o dôvodoch, prečo sa podržať, či o nemožnosti sa udržať. Zároveň hovoria o vzorcoch, ktorých sa (ne)dobrovoľne držíme. Pohybové výkony Michala Heribana a Barbory Janákovej sú presné, trefné a sugestívne s dôrazom na detail.

Heribanovo sólo Placebo je jeho tanečným koncertom, ktorý pôsobí dokonale. Jednoduchý koncept dvoch prítomností – jeho fyzickej a jeho virtuálnej –, kde až do istého momentu sledujeme rovnaký pohyb, kladie množstvo otázok o realite a nerealite, o predstavách a miere ich spojenia so skutočnosťou a o tom, čo vlastne placebo znamená a čím je pre jednotlivca i celkovo.

Mesiac som ukončila inscenáciou Smutná správa zo smutnej krajiny košického Divadla Na Peróne. Snaha vyjadriť sa k spoločenskej situácii v tomto prípade zďaleka neostala v rovine komentára. Inscenácia hovorí veľmi sofistikovane prostredníctvom príbehu, ktorý je temný, ale veľmi jednoducho rozpoznateľný a vysoko štylizovaný výborným a kompaktným herectvom celého kolektívu.


Martina Mašlárová (teatrologička, dramaturgička)

Môj január bol divadelne skromný, ale podnetný. Vycestovala som do Berlína na PURPLE – tanečný festival špecificky zameraný na deti a mládež. Najviac ma zaujalo, že vziať triedu šesť- či sedemročných detí na tanečné divadlo, môže byť úplne prirodzené, rovnako ako diskutovať s nimi po predstavení o tom, čo práve videli. Keď sa drobné ruky jedna po druhej dvíhali a deti suverénne reagovali a zvedavo kládli relevantné otázky, vravela som si, že taký prístup k umeniu by prospel nielen slovenským deťom, ale aj celej krajine.

Voľný večer v Berlíne sa nám s kolegyňou podarilo úspešne využiť, keď sme šťastnou náhodou zohnali posledné lístky (dokonca do tretieho radu) na staršiu inscenáciu románu História istého násilia v réžii Thomasa Ostermeiera. Opäť som sa utvrdila v tom, že jeho sofistikovaný režijný jazyk je moja šálka kávy, nehovoriac o vynikajúcich výkonoch nemeckých hercov. Vyvážený mix drsnosti, odstupu, momentov subtílnej emocionality a humoru vytváral veľmi plastický obraz o udalostiach jednej noci, o ich aktéroch a následkoch, o zlyhaniach systému aj blízkych osôb.

Doma som dohnala jeden rest z minulého roka – Tajný lodný denník v SKD Martin. Šimon Spišák v tejto rozprávke uplatnil svoj typický humor takým spôsobom, že sa preniesol na všetky generácie divákov v sále. Odporúčam vidieť, či už deti máte, alebo nie!



číslo 1, ročník 19, ISSN 2989-3666