zdieľať článok
Keď sa pred rokom v Divadle Na Peróne konala premiéra inscenácie Smutná správa zo smutnej krajiny v réžii Jany Wernerovej, nad Slovenskom visel zlovestný mrak, z ktorého občas „spŕchlo“. Vtedy to bol ešte len taký mráčik obáv a potenciálnych hrozieb. Za rok sa zväčšil a dnes už z neho poriadne leje. No nebolo to len pre „počasie“ či stiesnené priestorové podmienky, že počas premiéry zažívali diváci dusno v sále na Zvonárskej 18 v Košiciach. Na javisku sa totiž odohrával bizarný príbeh, vychádzajúci z textu popredného dramatika existencializmu Alberta Camusa Nedorozumenie, ktorý napísal tvorivý tandem Jana Wernerová a Tereza Trusinová. Od premiéry uplynul istý čas a pre mňa osobne je recenzia, v ktorej je možné porovnať atmosféru v spoločnosti a stav inscenácie v čase jej prvého uvedenia a v čase jej prezentácie na festivale Nová dráma/New Drama 2025, zaujímavou výzvou.
Camus hru Nedorozumenie začal písať v ťaživej atmosfére v roku 1941, na začiatku druhej svetovej vojny. Podľa jeho slov v tom čase v okupovanom Francúzsku bránil svoju holú existenciu, žil uprostred hôr stredného Francúzska a v dôsledku toho trpel istou klaustrofóbiou.1 Spisovateľ sa v hre vyhol konkrétnym historickým reáliám a do dramatického textu koncentroval svoje pocity z tejto situácie. Autorky textu inscenácie – Jana Wernerová a Tereza Trusinová – zvolili podobný prístup ako Camus. V pochmúrnej spoločenskej atmosfére napísali text pre inscenáciu „o hľadaní, nádeji, zmysle a neexistujúcom bohu“.2
Camusov dramatický text je inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorá sa odohrala v jednom českom penzióne. Majiteľka s dcérou okrádali a vraždili svojich hostí, až kým sa u nich neubytoval ich príbuzný. Tento príbeh sceľuje aj text Wernerovej a Trusinovej, i keď s východiskovou ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok