Ja a divadlo: Feldbauer, Suráková, Horváth

Matej Feldbauer

režisér, dramaturg, veľmi príležitostný herec, občasný dramatik, neplánovaný pedagóg a náhodný spisovateľ

V sezóne 2025/2026 sa zameriam najmä na aktivity súvisiace s blížiacim sa desiatym výročím umeleckého zoskupenia PRAKTIKÁBEL, ktoré vzniklo v marci 2016 spojením čakier troch ľudí – Šimona Petra Králika, Róberta Mešká Šveca a mňa. V marci 2026 sa nám tento náš vesmír uzavrie. Nikto totiž nedúfal v taký dlhý a prosperujúci život niečoho, čo vzniklo náhodne, a predsa sa tomu v našich životoch dostalo viac priestoru, než bolo v skutočnosti treba.

Treba však poznamenať, že do desiatej sezóny sa púšťame s odhodlaním, a to hneď v dvoch veciach. Tou prvou je nadviazanie spolupráce s platformou dramox.cz, kde budú postupne pribúdať záznamy našich inscenácií. Druhou je to, že už v druhej polovici septembra (20. – 21. 9. 2025) organizujeme Víkend monodrám v divadle Ticho a spol., kde si počas dvoch dní budú môcť prísť ľudia pozrieť naše ostatné tri inscenácie, ktoré boli všetky zhodou okolností monodrámami – Stať sa iným, Posol hydrometeorologického ústavu Akadémie vied a Uvádzačka. Následne, v taký „nepodstatný“ deň, akým 17. november určite je, odpremiérujeme legendárnu hru Audiencia od Václava Havla. Ide o našu jedenástu inscenáciu a zároveň šiestu, ktorá vzniká na základe predlohy českých velikánov. 

Paradoxne, najviac času s divadlom mi v tejto sezóne nezaberie sedieť v ňom, ale príprava publikácie, ktorá zmapuje našu doterajšiu činnosť, možno aj sama zhodnotí a nadhodnotí výkony a iné veličiny. Nesťažujem sa, práve naopak. Nie je nič krajšie ako šťúrať sa v archívoch a otravovať ľudí, či nenapíšu hento, alebo nepošlú tamto. Odvahu a dielo sa podarí!

Anna Suráková

poslucháčka herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici

Najčastejšie ma môžete stretnúť pri šálke dobrej kávy v banskobystrických kaviarničkách alebo v Divadle Akadémie umení, kde už pripravujeme nové projekty do nadchádzajúcej sezóny.

Srdcovou záležitosťou však pre mňa zostáva Divadlo Na Peróne. Mojou prvou inscenáciou v tomto divadle bola Smutná správa zo smutnej krajiny v réžii Jany Wernerovej. Divadlo Na Peróne sa odvtedy stalo miestom, kde sa cítim ako doma – autentická a slobodná. A verím, že rovnaký pocit má aj diváctvo, ktoré sa sem rado vracia.

K mojim posledným projektom patrí Monopol, imerzná divadelná inscenácia uvádzaná v historických priestoroch bývalej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Režisérky a autorky inscenácie Mila Dromovich a Klára Jakubová dokázali vytvoriť príbeh, vďaka ktorému sa čas akoby spomalí a diváctvo aj herci sa nechajú unášať jeho jedinečnou atmosférou.

Už niekoľko rokov sa venujem umeleckému prednesu, v rámci ktorého hľadám nové prístupy k práci s textom. Fascinuje ma, že interpret môže sprostredkovať myšlienky autora tak, akoby ich sám prežil, a rozhodnúť, čo z nich odovzdá ďalej publiku.

Divadlo je pre mňa priestorom slobody. A práve túto slobodu chcem prinášať divákom – slobodu, ktorú budú chcieť žiť, kamkoľvek sa pohnú.

Chcem vás preto pozvať do divadla. Aby sa sloboda nestala iba minulosťou.

Dovidenia v divadle.

Jerguš Horváth

herec

K divadlu som si začal budovať vzťah už na základnej škole – tam som spoznal aj môjho dobrého kamaráta (a teraz i herca a bábkoherca) Mária Houdeka, s ktorým v súčasnosti často spolupracujem a myslím, že nás ešte mnoho spoluprác čaká.

Prvou postavou, ktorú som kedy hral, bol Kráľ Herodes v jasličkovej slávnosti, a tak som ako herec začal rovno jedinou zápornou postavou celej hry. Postupne som sa viac a viac s divadlom zbližoval, a to vyústilo až do štúdia herectva na konzervatóriu. Mal som to šťastie, že som so svojimi prvými inscenáciami precestoval nielen Slovensko, ale aj svet – hrali sme v Česku, Monaku, Kanade či v Čiernej hore.

Som členom Divadla Šerosvit, ktoré má práve za sebou premiéru novej inscenácie Herkules a Augiášov chliev v réžii Jakuba Matejčíka. Stvárňujem tam titulnú postavu Herkula. Pri práci s textom Friedricha Dürrenmatta sme sa inšpirovali aj klasickou disneyovkou, no nezabudli sme ani na antickú mytológiu. Zároveň sa nebojíme humoru, sarkazmu, zveličenia, štylizácie či speváckych čísel.

Od septembra som členom súboru nového Divadla Poprad, ktoré pre diváctvo oficiálne otvorí festival Nádych. Veľmi sa teším na toto nové dobrodružstvo a som rád, že do súboru so mnou vstupuje práve aj Mário Houdek, ktorý je pri mojej hereckej ceste od úplných začiatkov.

Mám rád divadelnú tvorbu, ktorá mi ponúka herecké výzvy a pri ktorej mám priestor objavovať nové charaktery. Je ešte veľa štýlov hrania a typov postáv, ktoré som si nevyskúšal a dúfam, že práve v Divadle Poprad sa mi naskytne príležitosť posunúť svoje herectvo na vyšší level.