Jana Bartošová (bábkoherečka, pedagogička)

„Na počiatku bolo slovo.“ Tak by som mohla opísať svoju cestu k divadlu. Začala sa prednesom a vzťahom k slovu, pokračovala na konzervatóriu, kde sa rozšírila o priestor, gesto a javiskový výraz, až sa prirodzene otvorila bábke, objektu a materiálu – a ich vzájomným prienikom.

V tomto priestore prienikov sa pohybujem dodnes.

Moje hľadanie a objavovanie pokračuje v Bábkovom divadle Košického kraja. Na scéne Jorik sme nedávno v réžii Gejzu Dezorza uviedli inscenáciu Dozvedela som sa, že žiješ, adaptáciu komiksu Sone Balážovej a Dávida Marcina podľa románu Olivera Rácza, ktorý počas vojny pomohol viacerým košickým Židom vrátane svojej budúcej manželky. Ide o formu puppet cinema určenú pre mládež a dospelých a teší ma, že sa dramaturgia divadla rozšírila o tento titul.

Priestor na vlastnú tvorbu som našla aj v Divadle Na Peróne, kde vznikla inscenácia Lily a Momo podľa knihy Katky Macurovej. V spolupráci s tvorivým tímom sme vytvorili inscenáciu o priateľstve, o blízkosti, o hľadaní mostov medzi svetmi, ktoré sa môžu zdať vzdialené. O porozumení, ktoré nevzniká naraz, ale postupne – v pozornosti a citlivosti. Dielo je inšpirované aj skúsenosťami s ľuďmi s poruchou autistického spektra.

Dialóg, jedinečnosť a krehkosť ľudského vnímania rozvíjame aj so študentmi na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča a Petra Dvorského. Učím sa spolu s nimi – počúvať, vnímať, hľadať.

A mimo javiska? Tam sa všetko usádza. V krokoch v prírode, v tichu, v slovách, ktoré si zapisujem, a v spolubytí s priateľmi.

A keďže som začala slovom – v súčasnej situácii si nanovo uvedomujem jeho váhu. Vážim si slová zmysluplné, citlivé, vnímavé aj vtipné a ešte viac ľudí, ktorí ich prinášajú.


Michal Tomala (bábkoherec) 

Aktuálne som v poslednom ročníku štúdia na Katedre bábkarskej tvorby na VŠMU. Ako azda všetkých končiacich študentov umenia, ani mňa neobišiel stres z toho, čo ma čaká po skončení školy. A stav, v akom je dnes kultúra na Slovensku, nikomu z nás nepridáva na istote.

Uprostred tejto sezóny som však dostal možnosť nastúpiť ako interný člen do súboru Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Napriek tomu, že aj zriaďované divadlá ťažko znášajú súčasný stav na ministerstve kultúry a v FPU, táto príležitosť aspoň na teraz upokojila moje obavy zo života po štúdiu. Posledné mesiace som strávil intenzívnym preobsadzovaním repertoára divadla a len prednedávnom sme odpremiérovali novú inscenáciu Janko Hraško v réžii Jiřího Jelínka. V tejto inscenácii rozoberáme tému prekonávania obáv a neistoty, čo je pre mňa, ako som spomínal, veľmi aktuálne.

Na nezávislej scéne som v tejto sezóne spolupracoval s Divadlom Š.E.M., kde sme v decembri uviedli premiéru inscenácie Error 404: Subject Not Found v réžii Veroniky Trokšiarovej.

Som tiež jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia Umelecký ústav prof. Valéra Albrechta a deviateho mája nás čaká premiéra autorského projektu Emmy Vičanovej s názvom Stretol som dve vydry a povedali mi, ako sa majú. Je to bábková dokudráma, ktorá sleduje skutočný príbeh z minulého roku o úteku dvoch vydier zo zoo v New Yorku.

Napriek devastácii nezávislej kultúry na Slovensku ma v tejto sezóne čaká ešte niekoľko predstavení, ktoré by som rád spomenul. Mám pred sebou reprízy imerzného projektu MONOPOL v réžii Mily Dromovich a Kláry Jakubovej. Táto inscenácia reflektuje spoločenské dianie v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia a je podľa mňa mimoriadne dôležité, aby ľudia spoznali paralely medzi týmto obdobím a súčasnosťou. Dej vďaka formátu imerzného divadla veľmi intímne sleduje životy obyčajných ľudí pokúšajúcich sa dôstojne prežiť v nedôstojných podmienkach, v ktorých sa spoločnosť ocitla. MONOPOL nastoľuje otázku, čo všetko sme ochotní prehliadať a čo sa musí stať, aby sme začali konať.

Ďalej v DPOH, ktoré ponúklo svoje priestory ako pomoc nezávislej divadelnej scéne, uvedieme s Divadlom Š.E.M. reprízu inscenácie vytvorenej s ohľadom na diváctvo s mentálnym znevýhodnením Toto je Félix. Túto inscenáciu sme naposledy mali možnosť zahrať na EDUFEST-e pod záštitou BDnR, kde sa rozhodli vybrať do programu aj divadlá a diela, ktoré v roku 2025 nepodporil FPU.

Chcel by som vyzdvihnúť spolupatričnosť a húževnatosť v slovenskej kultúre, vďaka ktorej nezávislé divadlo ešte stále existuje. To však nesmie nahradiť systémové riešenia, o ktoré nás súčasná vláda oberá. Túto príležitosť by som rád využil na prosbu, aby ľudia za našu kultúru bojovali ďalej. Nech aj v nasledujúcich sezónach máme všetci kam ísť do divadla, múzea, galérie alebo na festival.


Daniela Turzová (herečka) 

Som absolventkou Akadémie umení́ v Banskej Bystrici. Od piateho ročníka štúdia som členkou umeleckého súboru Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, kde pôsobím už piatu sezónu.

V aktuálnej sezóne som účinkovala v inscenáciách Líška s dúhovými očami a Polievočka pána plcha. Sezónu uzatvorím premiérou batolária s názvom Nektárium v réžii Denisy Musilovej. Tvoríme pre deti od piatich do tridsiatich šiestich mesiacov. Je to iná práca, iné princípy tvorby. Proces je pre mňa zmesou pripravenosti, intuície, zvedavosti, bezradnosti a synchronicity. Vzťah postavený na technickej disciplíne a živej nevyspytateľnosti, plný prekvapení. Veľká skúsenosť, za ktorú som vďačná.

Som tiež súčasťou projektu Postav sa za seba: BezrozdieLOVE. Tento projekt slúži ako základ pre dialóg o tolerancii, kde učíme deti pomenovať nepríjemné situácie, rešpektovať osobné hranice a riešiť konflikty bez násilia.

Toto leto ma tiež čaká projekt Grafika v pohybe. Prepájame v ňom grafiku, divadlo a film so svetom detí z detských domovov. Považujem za dôležité prinášať kultúru už tým najmenším, a to aj tam, kde k nej vedie zložitejšia cesta. Rozvíjať tie najjemnejšie a najzraniteľnejšie vlákna v nás dokáže práve kultúra – a na to by sme nemali zabudnúť.


číslo 5, ročník 20, ISSN 2989-3666