zdieľať článok
... a je to aj farba vojenská. Na významovom kontraste dvoch pólov symboliky som si odčítala scénickú interpretáciu slávnej klasickej drámy Tri sestry Antona Pavloviča Čechova, ktorú uviedli v DPOH v Bratislave v réžii Patrície Rotterovej v dramaturgickej spolupráci Kataríny Jungovej a Terezy Hladkej.
Ich predstavu zhmotnili pôsobivé kostýmy postáv ladené dozelena (autorka kostýmov Marija Havran), v ktorých sa tu a tam zjavila aj farba sivá, symbolizujúca beznádej, a čierna odkazujúca na smútok, strach či dokonca smrť. V tejto rovine mladé tvorkyne úspešne rozlúskli dramatikov zámer. Sestry túžiace po zmene svojho života chcú odísť z provinčného mesta, ktoré ich ubíja. Viaceré z postáv hry, ktoré zosobňujú nálady vyššej ruskej spoločnosti prelomu 19. a 20. storočia pred už tušenými zlovestnými pohybmi más (počínajúc udalosťami prvej ruskej revolúcie roku 1905), túžia pracovať, prerušiť odvekú líniu hlivenia a nečinnosti svojej triedy. A ešte ‒ keď sa hovorí o túžbe, tá býva spojená aj s nenaplnenou láskou. V realite nepokoj túžiacich a utrápených mladých žien tohto obdobia (nielen v Rusku) mohol vyriešiť napríklad aj praktický vydaj za zabezpečenú vojenskú šaržu (aspoň dôstojníka). Čechov má v Troch sestrách ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok