Zdravý (rozum), nemocný (svet)

Prekladateľ a dramaturg Jozef Felix uvádza v komentári k Molièrovým komédiám, že v čase prvého uvedenia inscenácie Zdravý nemocný (premiéra 10. februára 1673, divadlo Palais-Royal v Paríži) slávili hry s lekárskou tematikou už istý čas v meste i na dvore veľké úspechy. S istotou sa dá povedať, že posledných pár rokov (nielen v Paríži) sú témy zdravotníctva a zdravia výrazne populárne, rovnako ako najrôznejšie „liečiteľské“ rady či praktiky smerujúce až k šarlatánstvu, či ku klamstvám a dezinformáciám skrývaným napríklad za slovo „alternatívne“. Utiekanie sa k iným a pochybným liečebným metódam pramení aj z výraznej nedôvery v lekárov a farmaceutický priemysel ako taký. A práve s hranicou medzi vedou a akousi alternatívou pracujú tvorcovia pod režijným vedením Pavla Viechu v inscenácii Činohry SND Zdravý nemocný. Ich Argan nám ukazuje, že človek pohltený vlastným zúfalstvom a falošným presvedčením o svojich chorobách siahne aj po pomoci, ktorá by mu nezišla na rozum, ak by nebol beznádejne chorý a ľahko ovplyvniteľný.