Romeo, Hamlet, Lear, Cyrano či Ivanov. Len máloktorý svetový herec sa môže pochváliť vyblýskaným súpisom ako Karol Machata. Celé roky som od svojich starších kolegov, pamätníkov jeho umeleckej impozantnosti, počúval, aký excelentný herec to bol. Ale na rozdiel od Chudíka a Kronera si na spracovanie Machatovej kariéry nikto nenašiel čas alebo možno odvahu. Ja som začal ešte za Machatovho života s bakalárskou prácou, ktorú dokonca sám prečítal a napísal mi ďakovný list. Vrchol kariéry mladého teatrológa! Samozrejme, už vtedy (písal sa rok 2010) som mal veľké oči, že tridsať- (v mojom grafomanskom prípade päťdesiat) stranový text o chvíľu rozšírim na ucelenú publikáciu. 

V tom istom roku prišla aj konkrétna ponuka. V rámci projektu venovaného blížiacej sa storočnici SND mala byť jedným z výstupov aj moja machatovská monografia. Keď som to nadšený prezradil Ladislavovi Lajchovi, jedinému autorovi väčšej štúdie o Machatovom herectve, s ktorým som si dokonca tykal, tak s prudkým rozhorčením vyslovil vulgarizmus presne vystihujúci moju vysokú ambíciu prekrývajúcu začiatočnícke kvality. Oprávnenosť jeho prudkej reakcie som pochopil až o niekoľko rokov. Edičný projekt o SND sa nakoniec nerealizoval. Odhodlanie napísať knihu o Machatovi vo mne však zostalo. Už som mal dokonca naklepaných prvých sto strán, no prednosť museli dostať iné projekty. 

Dnes môžem povedať, že mnohoročná pauza mi neuveriteľne pomohla. Keď som si po rokoch prečítal môj pôvodný text, bol som rád, že som sa onehdy nebil o publikovanie. Lajcha mal pravdu. A tak si už tri letá po sebe takmer každý deň bez nároku na honorár i konkrétnej vydavateľskej vidiny otváram ten istý wordový súbor. Niekto cez letné mesiace chatuje, ja na balkóne machatujem. Prvé leto som len s odporom čítal už mnou napísané, druhé som dopĺňal vyskúmané či nanovo prehodnotené informácie získané aj vďaka knižným projektom, pre ktoré som kedysi s nevôľou odložil prácu na Machatovi, a aktuálne rukopis finišujem. Roky som napríklad odkladal kapitoly o Machatovom rozhlasovom herectve (nahral takmer 900 inscenácií). Keďže na rozdiel od divadla, filmu a televízie domáce rozhlasové dejiny stále čakajú na spracovanie, ťažko odniekadiaľ čerpať relevantné informácie i slovnú zásobu. Ale odvážil som sa a pasáže o rozhlase už existujú. Veď to poznáte, niečo neustále odďaľujete a keď príde deň D, vôbec to nebolí. Každopádne, vďaka tomu rukopis značne nabral na rozsahu a momentálne ho tvorí 460 strán. A teraz sa len hamletovsky pýtam; kto mi ho vydá, prečíta ho vôbec niekto, mali moje letné obety zmysel? Toť trápenie teatrológa slovenského.


číslo 6, ročník 18, ISSN 2989-3666