zdieľať článok
Skutočne dobré texty sú mnohovrstevné. Takým je aj predloha mojej najnovšej inscenácie Zošit od autorky Agoty Kristofovej Veľký zošit. Pri písaní dramatizácie som si potreboval zvoliť tému, ktorá bude inscenácii dominovať a ktorá bude ostatné takpovediac vodiť za ruku.
V susednej krajine zúri vojna. Veta, ktorá by ešte pred nie mnohými rokmi znela nepredstaviteľne a hrozivo, sa dnes môže javiť ako fráza či klišé. Stali sme sa menej citlivými. Nechali sme sa uvariť ako príslovečné žaby. Zvykli sme si.
Aj preto som sa rozhodol v inscenácii Zošit spojiť príbeh dvoch chlapcov-dvojičiek s úryvkami knihy ukrajinského spisovateľa Ostapa Slyvynského Slovník vojny. Aby nám to pripomenulo, že na zlo by sme si nemali zvykať a rozhodne by sme k nemu nemali byť ľahostajní.
Som veľmi rád, že pri Zošite vznikla spolupráca s kostýmovou a scénickou výtvarníčkou Dominikou Katonovou. Počas školy sa nám nepodarilo spolu tvoriť, no vďaka projektu Objektorárium je to dnes realita. Samotný objekt je navyše veľkou výzvou – je obmedzením a inšpiráciou zároveň. Je to výzva, na ktorej výsledok som sám zvedavý.
Projekt Objektorárium je na slovenskej nezriaďovanej scéne celkom netradičný a po inscenáciách Jera a Elektra (is not coming) je Zošit treťou premiérou pod jeho hlavičkou. Veľmi držím palce tomuto projektu a architektke Kristíne Boháčovej, ktorá za ním stojí, aby spoločne poskytovali zázemie umelcom a umelkyniam aj v budúcnosti. Objektorárium má veľký tvorivý potenciál.
Vďaka tomuto procesu som si opäť raz pripomenul, že robiť nezávislé divadlo na Slovensku je veľmi ťažká práca (zdôrazňujem slovo práca), až mám chuť napísať sizyfovská. Klobúk dolu a standing ovation všetkým, ktorí to dokážu robiť dlhodobo a aj napriek všetkým polenám, ktoré sa im hádžu pod nohy, neprestávajú tvoriť. To je pre mňa mementom toho, že kultúra a umenie prežijú všetky prekážky, pretože chuť tvoriť je tu oveľa dlhšie, ako sa dokáže ktokoľvek nekompetentný udržať vo verejnej funkcii. Áno, je to klišé. Ale zdá sa, že ďalšie z tých, ktoré si dnes musíme pripomínať.
číslo 6, ročník 18, ISSN 2989-3666