Zo Slovenského národného divadla nás ako nezávislé divadelné zoskupenie Odivo oslovili, aby sme vytvorili inscenáciu primárne určenú pre tínedžerské publikum. Postupne sa ukázalo, že témy, ktoré sa vynárajú – osamelosť, tlak prostredia, radikalizácia či potreba byť vypočutý –, presahujú jednu generáciu. Sigma Werther tak síce vzniká s mladým publikom na pamäti, no v konečnom dôsledku môže osloviť oveľa širšie divácke spektrum.

Wertherovský motív pre nás nebol literárnou predlohou, ale skôr impulzom. Zaujímal nás archetyp veľmi intenzívneho prežívania, ktorý je pre obdobie dospievania typický. Nešlo nám o adaptáciu Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera, ale o preskúmanie toho, ako sa podobná citlivosť a zraniteľnosť môžu prejaviť v dnešnom svete a realite súčasných tínedžeriek a tínedžerov.

Dramatický text napísal Ján Mikuš. Namiesto klasického dramatického konfliktu pracuje s fragmentárnou štruktúrou. Cez výpovede spolužiakov sa postupne rekonštruuje incident, ktorý sa udial v školskom prostredí. Ich spomienky sa prelínajú, dopĺňajú, ale aj spochybňujú. Inú perspektívu prináša postava FF (femme fatale) – dievčaťa, do ktorého bol chlapec z incidentu, prezývaný Sigma, zamilovaný. To, čo sa na prvý pohľad javí ako bežná dynamika medzi spolužiakmi, odhaľuje aj menej viditeľné vrstvy – zraniteľnosť, neistotu či prehliadané „red flags“, ktoré incidentu predchádzali. Cez ich výpovede sa zároveň nepriamo zrkadlí aj svet dospelých – v očakávaniach rodičov, reakciách učiteľov či pravidlách školského prostredia. Mladí ľudia často cítia, že sa od nich očakáva zodpovednosť a jasné rozhodnutia o budúcnosti, no zároveň nemajú pocit, že ich niekto skutočne počúva.

Súčasťou inscenácie sú aj z tohto dôvodu autentické audiovýpovede mladých ľudí. Vznikli počas rozhovorov s tínedžermi a tínedžerkami z rôznych prostredí a do inscenácie vstupujú ako samostatná vrstva. Je pre nás dôležité, aby inscenácia nevznikla len ako obraz sveta mladých ľudí vytvorený dospelými. Ich hlasy rozširujú perspektívu príbehu a zároveň pripomínajú, že témy, ktoré inscenácia otvára, majú svoj konkrétny základ v skúsenostiach mladej generácie.

Na skúšobnom procese je pre nás veľmi dôležitý aj samotný tvorivý dialóg. Inscenácia vzniká v úzkej spolupráci s hereckým a tvorivým tímom, všetci prinášajú do práce vlastnú citlivosť a perspektívu. V tvorivom tíme sa stretli umelci, ktorí majú blízko k súčasnému divadelnému jazyku – scénograf Juraj Poliak, kostýmová výtvarníčka Bet Kutliaková, hudobník Martin Husovský či svetelný dizajnér Matouš Ondra. Poznáme sa z prostredia nezávislého divadla. Majú schopnosť vstupovať do tvorivého procesu partnersky a cez jednotlivé vrstvy dokážu sprostredkovať to, čo sa nedá vyjadriť len slovom.

Máme šťastie aj na citlivý a otvorený herecký tím, s ktorým sa dobre hľadá spoločný jazyk inscenácie. Veľa diskutujeme, preverujeme rôzne možnosti a nahmatávame aj naše fyzické hranice.

Počas prípravy sa v rozhovoroch s mladými ľuďmi veľmi často objavoval pocit nevypočutia. Prehlbovanie vnútornej osamelosti je jedným z faktorov, ktoré môžu viesť k radikalizácii. Sigma Werther vzniká ako snaha vytvoriť priestor na spoločné premýšľanie, kde môže zaznieť viacero perspektív a kde sa môžeme na chvíľu zastaviť pri otázke, ako a či sa dnes navzájom skutočne počúvame.

Sigma Werther je inscenácia pre tínedžerky a tínedžerov od štrnásť rokov, ich blízkych, pedagogičky a pedagógov – pre všetkých, ktorí chcú lepšie porozumieť intenzite, krehkosti aj radikalite dospievania.


autor dramatického textu Ján Mikuš koncept a réžia Odivo (Mária Danadová, Monika Kováčová) dramaturgia Miriam Kičiňová scéna Juraj Poliak kostýmy Alžbeta Kutliaková hudba Martin Husovský svetelný dizajn Matouš Ondra pohybová spolupráca Mária Danadová účinkujú Barbora Andrešičová, Jana Kovalčiková, Rebeka Poláková, Daniel Žulčák, Anna Magdaléna Hroboňová, Katarína Gurová hlasy Eliška, Laura, Táňa, Jakub, Peter

premiéra: 28. marca 2026, Činohra SND


číslo 3, ročník 20, ISSN 2989-3666