Komédia sa zvykne označovať ako ľahký žáner, no pre tvorcov nie je nič ťažšie. Žiadny iný divadelný žáner nie je taký závislý od jedinej emócie a jej hlasného prejavu. Nie, nestačí úsmev ani vnútorné pochechtnutie, bez hlasného smiechu nie je komédia komédiou.

S Marianou Luteránovou sme sa v Divadle Jána Palárika v Trnave pustili do témy partnerských vzťahov generácie mileniálov. Tou sa zaoberá množstvo rozmanitých kanálov od vzťahovej literatúry cez motivačné citáty, ezoteriku, astrológiu až po párové terapie, ktoré v posledných rokoch zaznamenali prudký nárast záujemcov. Zisťovali sme, s akými typmi problémov a osobností sa najčastejšie stretávajú slovenskí terapeuti. Naše zistenia boli natoľko bizarné, že sme sa rozhodli spracovať ich do komediálneho žánru. Inscenáciu sme nazvali Terapia.

Aby to nebola príliš malá výzva, napadlo mi vytvoriť hru v troch verziách, ktoré fungujú ako alternatívne reality. Máme teda tri páry, no počas jedného predstavenia hrajú vždy iba dva. Všetky páry vidíme vo vzťahovej kríze a stačí naozaj málo na to, aby sa rozpadli. V jednej verzii máme napríklad muža, ktorý po rokoch stretne svoju prvú lásku, prestane bojovať o záchranu súčasného vzťahu a rozhodne sa k nej vrátiť. Lenže v druhej verzii, v ktorej sa nestretnú, sa príbeh vyvíja úplne ináč. V každej verzii sa zameriavame na iný vzťahový problém a inú tému. Tento mikrovesmír, ktorý aktuálne zhmotňujeme spolu s hercami a herečkami, je extrémne krehký. Akákoľvek okolnosť či nápad, ktoré sa ocitnú v jednej verzii, musia pasovať aj do ďalšej. Občas je to celkom drsná kombinatorika. Obdivujem Marianu, že jej z toho ešte „nepraskla hlava“.

Na skúškach zatiaľ nie je o smiech núdza, čo však vo výsledku nemusí nič znamenať. To, či sme na nemilosrdnom komediálnom poli vyhrali, alebo zlyhali, odhalí až divák. Zatiaľ je potešujúce to, že nám napriek aktuálnej situácii v kultúre neubudla radosť z našej práce. A to je okrem iného ďalšia hodnota, ktorú politické kruhy nemajú šancu pochopiť a ktorú nám len tak ľahko nezoberú.


číslo 7, ročník 18, ISSN 2989-3666