Dostať na javisko všetkých mastných mužov z antológie poviedok od jedenástich autorov a autoriek – Ballu, Darovca, Erdélyiho, Gibovej, Hochholczerovej, Janáča, Medešiho, Micenkovej, Pupalu, Štefánika a Vadasa – bola nádherná výzva. Knihu som začala adaptovať v podstate už pri jej prvom čítaní.

Teší ma, že spoluprácu na scenári prijala Ivana Gibová a že sa nám, po dramaturgickom zásahu Lukáša Kopasa, do inscenácie podarilo vtesnať aj esenciu slovenskej klasiky Mastný hrniec. Koncepčne sme s Petrom Kočišom uvažovali najmä nad tým, aby inscenácia nebola explicitne politická, no zároveň odzrkadľovala časy, v ktorých žijeme.

Inscenáciu sme zasadili do roku 2035. Ivana Gibová – kedysi slávna spisovateľka – žije v ďalekej slobodnej krajine, pretože u nás sa mnohé zmenilo. Ženy sa vrátili späť do kuchyne, nesmú piť a používať vulgarizmy. Ustanovili sa komisie, ktoré určujú, aké knihy sa dostanú do národnej knižnice a ktoré budú skartované, spálené alebo inak zničené. Jednou z posudzovaných je práve kniha Mastný muž, z ktorej počas inscenácie „vyliezajú“ postavy a postavičky z nedávnej minulosti.

Inscenácia obsahuje množstvo groteskných a humorných situácií, ktoré vyvažujeme úvahou nad tým, ako by naša krajina mohla vyzerať po voľbách. V konečnom dôsledku ide o dystopickú divadelnú koláž o krajine, v ktorej sa literatúra opäť stáva podozrivou činnosťou a kultúra predmetom úradného posudzovania. Skladá obraz spoločnosti, ktorá sa pod zámienkou poriadku, národnej identity a „správneho“ umenia učí zabúdať na slobodu.


číslo 6, ročník 20, ISSN 2989-3666