Scénickej hudbe sa venujem už piaty rok. Za posledné dva roky sledujem pri procesoch, na ktorých som sa podieľal, návrat k playlistom či k deformáciám popových skladieb, ktoré veľmi jasne determinujú tempo a energiu jednotlivých situácií.

Táto uvedomelá hudobná dramaturgia pracuje veľmi vďačne s kontrastom, vďaka ktorej celok prirodzene získava dynamiku. S týmto princípom pracujeme aj v pripravovanej inscenácii Zabíjajte popieračov klimatických zmien v Divadle bez masky.

Máme k dispozícii pomerne obsiahle autorské poznámky, ktoré jasne determinujú, kam sa má inscenácia uberať po hudobnej stránke. Dramatik David Finnigan do poznámok vložil konkrétne elektronické skladby z medziobdobia deväťdesiatych rokov až dvetisícok. Tie sa miestami stávajú aj predmetom dialógu postáv. Režisér Jakub Matejčík autorov hudobný výber doplnil svojím vlastným v podobe popových a tanečných skladieb.

Mojou úlohou bolo celý tento hudobný výber skresať, zhutniť a upraviť tak, aby hudba pasovala ku konkrétnym situáciám. Skladby majú byť energické a pohotové, s rýchlejšou gradáciou. Navyše použitie takýchto skladieb v situáciách vykresľujúcich násilie alebo spoločenský kolaps podčiarkuje existencialistickú rovinu inscenácie.

Skrátka si robíme žarty z vecí, ktoré nás sužujú, a my vnímame, že na ne nedočiahneme až tak, ako by sme chceli. Diváctvo však nechceme priviesť do depresie. Práve cez nadľahčenú prezentáciu pomerne ťaživého obsahu ho chceme priviesť k uvažovaniu o jeho angažovanosti v oblasti klimatickej krízy. Zároveň ide o veľkú juke-box párty, kde sa strieľa a nadáva - čo je úplne super. Ale to už posúďte sami, príďte sa pozrieť už tretieho februára do V-klubu.


číslo 1, ročník 19, ISSN 2989-3666