Pred dvoma rokmi som znovu začal učiť. Na vysvetlenie: nejde o také to klasické, pravidelné vyučovanie, skôr o sporadické hodiny s naozaj medzinárodnou skupinou študentov. V triede som mal zástupcov rôznych kultúr, náboženstiev, svetonázorov a podobne – a bol to pre mňa skutočne objavný návrat. Asi by som mal vysvetliť, že univerzity sa pýšia tým, že ešte zachovávajú často zanedbávaný univerzitný étos, minimálne v tej podobe, do ktorej sa za ostatné storočia vyvinul. V zásade ide o ekumenizmus – a v tomto ohľade bola aj moja trieda obrazom univerzitného sveta. A to aj napriek tomu, že ide o inštitúciu, ktorá sa nachádza v moslimskej krajine a je ňou aj výraznou mierou financovaná. S mladším kolegom učím kurz písania divadelných hier, ktorý som nazval: Viera, ideológia a moc.

K hrám, ktoré pri vyučovaní svojich žiakov využívam (popri bežnom portfóliu gréckych a ďalších európskych klasík či kanonických diel, ako sú Salemské bosorky Arthura ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie