zdieľať článok
Keď dramatikovi a básnikovi Jozefovi Mokošovi v roku 1984 po prvý raz na VŠMU v Bratislave inscenovali scenár Verná nevera (La fida), ktorý napísal na námet anonymného autora z obdobia commedie dellʼarte, išlo o pomerne jednoduchý a silne erotizovaný príbeh. V réžii Juraja Svobodu, scénografii Jána Zavarského a v scénickej hudbe Igora Bázlika, ktorý ju na javisku i sám interpretoval, vznikla silná generačná školská činoherná divadelná inscenácia, plná komediálnych situácií s typickými postavami commedie dellʼarte, ale aj s „novodobými“ taktiež komediálne tvarovanými postavami – Strážny anjel a Ľahká žena.
Od prvého naštudovania hry až po súčasnosť sa text neustále obmieňal, či už išlo o verziu publikovanú v LITA v roku 1987, verziu z roku 2001 uverejnenú v časopise Slovenské pohľady, alebo tú, ktorá sa aktuálne pripravuje na vydanie vo výbere Mokošových hier a textov básní a piesní v Divadelnom ústave pod názvom Divadlo jedného herca. K varírovaniu predlohy došlo vždy nielen vďaka typickému rukopisu Jozefa Mokoša, ktorý pri každom inscenovaní svojich textov niektoré miesta rôzne upravuje a mení, ale – samozrejme – aj vďaka jeho inscenátorom. Mnohí z nich v tomto smere využívali aj improvizačný a interaktívny rozmer Vernej nevery, typický nielen pre žáner commedie dell´arte, ale aj pre samotného Jozefa Mokoša. Či už išlo o Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov (2006, réžia Matúš Oľha), Akadémiu múzických umení v Banskej Bystrici (2006, réžia Juraj Svoboda) alebo o Záhorácke divadlo (2016, réžia Ivan A. Fodor). Pôvodná i publikované verzie sú do veľkej miery ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok