Arťom Tomilov povedal v texte o festivale Krehký (Хрупкий), ktorý ste publikovali: „Je pre nás dôležité, aby ľudia prišli do hracieho priestoru a rozpustili sa v slobode, ktorou je naplnený.“1 Skutočne sa mi zdá, že to, čo robíte, je laboratóriom slobody. Pravdepodobne, sú také laboratóriá potrebné v každej spoločnosti, ale v takých, akou je teraz ruská, nie sú „len“ potrebné – sú tak veľmi potrebné, až sa zdajú nemožné. Tu v Nitre som prvýkrát videla ukážky z pripravovaného filmu o festivale Krehký (Хрупкий) a prvá asociácia, ktorá mi napadla, keď som videla, ako zamykáte dvere pred predstavením, bola: veď to je ako Teatr Niezależny Tadeusza Kantora. Existujú záznamy o Návrate Odysea, o tom, aký strach mali herci i diváci a aký to malo vplyv na predstavenie a jeho vnímanie. Zároveň je prekvapivé, že toto predstavenie nevnímalo „Poliakov ako obete“, ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie