zdieľať článok
Za posledných pár rokov pozorujeme prienik rôznych foriem umelej inteligencie do každodenného života, ale aj umenia. Katalyzátorom „novej éry“ sa stala pandémia koronavírusu, počas ktorej mnohé kultúrne inštitúcie (divadlá nevynímajúc) hľadali spôsoby, ako prejsť do online režimu, prípadne ako sa virtuálne priblížiť svojmu publiku. Katedra bábkarskej tvorby VŠMU počas uplynulých rokov reagovala na prienik technológií do umeleckej praxe a svojim študentom a študentkám ponúkla od akademického roka 2022/2023 možnosť absolvovať experimentálny seminár Bábkarstvo a multimédiá. V rámci tohto seminára sme sa pokúsili implementovať umelú inteligenciu do tvorivého procesu.
Článok vychádza z doktorandského výskumu na katedre bábkarskej tvorby a načrtáva možnosti a úskalia využívania umelej inteligencie v divadelnej tvorbe. Okrem teoretických východísk článok stavia na praktickej pedagogickej skúsenosti so študentmi a študentkami katedry.
V súčasnosti sa vedú diskusie, ako veľmi ovplyvní umelá inteligencia spoločnosť – aké a či vôbec niektoré profesie dokáže nahradiť a do akej miery táto technológia ovplyvní správanie človeka. O tom, že sa na tému využitia umelej inteligencie kladie v súčasnosti veľký dôraz, a to nielen v umení, svedčí aj úprava európskej legislatívy, ktorá sa venuje ochrane autorských práv. V roku 2021 vydala Európska únia smernicu aktualizujúcu časti autorského práva, ktoré sa dovtedy rozsiahlo nevenovalo digitálnemu a digitálne generovanému obsahu. „Nové technológie umožňujú automatizovanú výpočtovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako sú text, zvuky, obrázky alebo dáta, všeobecne známu ako text a data ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok