Rezignangažovanosť (alebo angažovanosť vs. rezignovanosť)

So špecifickou formou emigrácie, pri ktorej ľudia s intelektuálnym potenciálom odchádzajú do zahraničia s cieľom nájsť si tam uplatnenie či zvýšiť si životný štandard, sa vo svojej histórii zrejme stretla väčšina krajín. Nasvedčoval by tomu aj fakt, že tento jav má svoje ustálené pomenovanie v mnohých jazykoch, napríklad „fuga di cervelli“ (únik mozgov) v taliančine, „Talentflucht“ (únik talentov) v nemčine, „agyelszívás“ (vysatie mozgu) v maďarčine, „brain drain“ (odtok mozgov) v angličtine. V slovenčine obvykle používame voľný preklad anglického pomenovania, no keďže sa v našom jazyku stráca jeho originálna povaha slovnej hračky, interpretujeme ho predovšetkým ako metaforu. Aj pri obrazných pomenovaniach však treba brať do úvahy zákony fyziky, a tak platí, že vždy to, čo vnímame ako odliv (mozgov) na jednom mieste, sa nevyhnutne prejavuje ako príliv (imigrantov) niekde inde. V novom prostredí človek často pociťuje vykorenenie, v dôsledku čoho paradoxne spoznáva svoj koreň, svoju identitu. Odliv v tomto zmysle predstavuje zámienku na skúmanie identity; v prípade slovenských emigrantov ide samozrejme o identitu slovenskú. V inscenácii Odliv zo Slovenského národného divadla tak má téma emigrácie zo Slovenska svoje opodstatnenie.