článok
recenzie – domáce | 30. 7. 2024 | Michal Denci
Rezignangažovanosť (alebo angažovanosť vs. rezignovanosť)
zdieľať článok
So špecifickou formou emigrácie, pri ktorej ľudia s intelektuálnym potenciálom odchádzajú do zahraničia s cieľom nájsť si tam uplatnenie či zvýšiť si životný štandard, sa vo svojej histórii zrejme stretla väčšina krajín. Nasvedčoval by tomu aj fakt, že tento jav má svoje ustálené pomenovanie v mnohých jazykoch, napríklad „fuga di cervelli“ (únik mozgov) v taliančine, „Talentflucht“ (únik talentov) v nemčine, „agyelszívás“ (vysatie mozgu) v maďarčine, „brain drain“ (odtok mozgov) v angličtine. V slovenčine obvykle používame voľný preklad anglického pomenovania, no keďže sa v našom jazyku stráca jeho originálna povaha slovnej hračky, interpretujeme ho predovšetkým ako metaforu. Aj pri obrazných pomenovaniach však treba brať do úvahy zákony fyziky, a tak platí, že vždy to, čo vnímame ako odliv (mozgov) na jednom mieste, sa nevyhnutne prejavuje ako príliv (imigrantov) niekde inde. V novom prostredí človek často pociťuje vykorenenie, v dôsledku čoho paradoxne spoznáva svoj koreň, svoju identitu. Odliv v tomto zmysle predstavuje zámienku na skúmanie identity; v prípade slovenských emigrantov ide samozrejme o identitu slovenskú. V inscenácii Odliv zo Slovenského národného divadla tak má téma emigrácie zo Slovenska svoje opodstatnenie.
Lukáša Brutovského k voľbe fenoménu odlivu mozgov pre divadelné spracovanie priviedlo uvažovanie o „ne/príslušnosti k rodine, ku komunite, k spoločnosti, národu“, respektíve o tekutosti týchto pojmov. Inscenácia Odliv zároveň završuje vopred neplánovanú trilógiu, ktorej prvé dve časti tvoria inscenácie D1 (pracovný názov) a Iokasté, obe realizované v SKD Martin. D1 s Odlivom okrem spôsobu vzniku a poetiky spája aj úzka spätosť so slovenským kontextom. Texty pre všetky tri inscenácie napísal Lukáš Brutovský ako jednoliate textové plochy bez interpunkcie, ktoré boli prerozdelené medzi hercov až vo fáze inscenovania. Takáto textová forma zrejme do istej miery predurčila aj podobu inscenácií, keďže všetky tri sú definované ako javiskové (respektíve divadelné) básne.
Konkrétne v prípade inscenácie Odliv ide o javiskovú báseň o krajine, z ktorej sa odchádza. Východiskový Brutovského text s podtitulom ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok