Brechtove hry sa najčastejšie interpretujú v kontexte jeho metódy epického divadla, ktorú formuloval ako alternatívu voči aristotelovskému modelu. V prípade hry o pánovi z Puntily by nemali ostať bez povšimnutia okolnosti jej vzniku a spisovateľova teoretická formulácia žánru ľudovej hry. To, ako vznikol pôvodný dramatický text, je pomerne známe. Brecht po odchode z Nemecka prežil časť svojej emigrácie na severe Európy, istý čas pobýval aj vo vidieckom sídle fínskej spisovateľky estónskeho pôvodu Helly Wuolijokiovej v Marlebäcku. Práve Wuolijokiovej text, pre ktorý našla inšpiráciu v rodinnom prostredí, sa stal východiskom pre ich spoločné dielo a dodnes sa v jeho podtitule uvádza, že ide o hru podľa jej „poviedok/rozprávok“ a „návrhu/náčrtu hry“.

V dvanástich relatívne samostatných obrazoch čitateľ a divák sleduje „akcie a reakcie“ bohatého statkára pána Puntilu, jeho sluhu Mattiho a jeho dcéry Evy, pre ktorú ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie