Od absurdity k chaosu

Keď pri príležitosti newyorského naštudovania Stoppardovej trilógie Breh utópie vyšiel v The New York Times rozsiahly zoznam „povinnej“ literatúry odporúčanej pred návštevou inscenácie, Stoppardovi stuhla krv v žilách a vyplašený potenciálnym divákom obratom odpísal: nemusíte nič čítať, príďte, ako ste. Na predstavenia Arkádie zas britskí kritici údajne chodili v sprievode vedeckých poradcov a jej programový bulletin pripomínal zborník z vedeckého kolokvia. Aj v tomto prípade by však Stoppard pravdepodobne zareagoval rovnako. Historické či vedecké fakty v jeho hrách sú síce fascinujúce, ale nie až také dôležité, netreba ich poznať ani im rozumieť, keďže u Stopparda slúžia hlavne ako metafora. Sám Stoppard však témam, ktoré si vyberá pre svoje hry, najmä počnúc Arkádiou, skutočne venuje dôkladné, aj niekoľkoročné štúdium historických a vedeckých zdrojov a divákov rozhodne „nešetrí“, pre čo býva často obviňovaný z intelektuálneho elitárstva