zdieľať článok
Performatívna esej Slo Mo divadelnej platformy Schwarzes Loch Europas skúma, ako je to s inklúziou v kultúrnych inštitúciách. Zároveň podnecuje diváctvo, aby pomenovávalo vzťah majority k ľuďom, ktorí musia každodenne prekonávať väčšie fyzické i spoločenské bariéry. Inscenácia kladie zásadnú otázku – prečo sú zmeny v spoločenskom živote aj napriek deklarovanej snahe také pomalé a úsilie o ne zväčša zostane na papieri alebo sa stane nič nehovoriacimi floskulami?
V poslednom desaťročí sa slovo inklúzia dostalo do širšieho diskurzu. Mnohokrát sa objavuje ako súčasť štúdií či plánov v podobe bezbariérového prístupu do divadiel či repertoáru dostupného ľuďom so znevýhodnením. Aj napriek deklarovaným snahám prichádza k zlepšeniu prostredia pre týchto ľudí len veľmi pomaly. Slovo inklúzia sa však stále početne vyskytuje v žiadostiach o granty, vo festivalových príhovoroch, v recenziách (napríklad i v tejto) či v diskusiách. Na druhej strane na Slovensku pracuje hneď niekoľko komunitných divadiel, ktoré sa programovo venujú fyzicky, mentálne či sociálne znevýhodneným ľuďom. Vytvárajú inscenácie, ktoré vovádzajú diváctvo do myslenia a sveta, ktorý majorita nepozná, a sú aj istým druhom terapie. Téma prekonávania bariér a sprístupnenia umeleckého vyžitia sa a sebarealizácie pre všetkých sa dostala v posledných rokoch do centra kultúrnych politík. Chceme vytvárať bezpečný priestor a sprístupňovať ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok