Neustály klepot slov ako stopy pre hľadanie pravdy

Redaktorka literárnej redakcie Československého rozhlasu a neskôr krajská spravodajkyňa Hlavnej redakcie spravodajstva v Banskej Bystrici Ota Plávková, ktorej životom sa zvolenská inscenácia inšpiruje, sa niekoľkokrát ocitla v hraničných situáciách. Tými kľúčovými boli pre ňu udalosti z augusta 1968, keď do Československa vstúpili vojská štátov Varšavskej zmluvy. V rozhlase pracovala v pohnutých časoch, keď boli občania Československa po prvýkrát od druhej svetovej vojny takto bezprostredne a plošne konfrontovaní s násilím, s existenčnou neistotou. Práve v tomto čase Plávková so svojimi rozhlasovými kolegami urputne udržiavala slobodné rozhlasové vysielanie. Aj napriek hroziacemu nebezpečenstvu sa nevzdávala a svoj názor vyslovovala, a to aj po obsadení štúdia. Za to potom po previerkach musela v rozhlase skončiť. A nielen tam, ale aj sa presťahovať z Banskej Bystrice do Bratislavy najprv do podnikovej ubytovne a potom ...