Nad prekladom súčasnej gruzínskej drámy

Gruzínsko, Gruzínci a ich predkovia vždy patrili do historicko-kultúrneho areálu Európy. Od bájnej Kolchidy, kde už v 8. storočí pred naším letopočtom existovalo antické divadlo, cez prijatie kresťanstva v dvadsiatych rokoch 4. storočia, keď sa zároveň začala prekladať a písať originálna kresťanská literatúra v gruzínčine gruzínskym písmom. Už v dielach gruzínskej svetskej literatúry 13. storočia hovoríme o renesancii, v 18. storočí zasa na kráľovskom dvore Bagrationovcov pôsobilo profesionálne divadlo. Alexandre Dumas st. vo svojej Ceste na Kaukaz (1859) píše, ako sú tbiliské dámy oblečené podľa poslednej parížskej módy. 26. mája 1918 vznikla nezávislá Gruzínska demokratická republika, na ktorej čele stála proeurópska koaličná vláda. Do jej ústavy boli zakotvené vtedy moderné demokratické zákony, napr. všeobecné a rovné volebné právo, práva žien (ich právo nielen voliť, ale i byť volenými), práva národnostných a náboženských menšín a iné. Začali sa rozvíjať kultúra a moderné umenie, ktoré čerpajúc z domácich tradícií rýchlo pojalo a spracovávalo nové umelecké formy. Na konci osemdesiatych rokov 20. storočia gruzínska pokroková inteligencia a mládež začala ako prvá v rámci Sovietskeho zväzu búšiť na odtrhnutie sa od komunistického impéria a vytvorenie samostatného slobodného štátu. V najnovších dejinách Gruzínsko opäť prechádza cestou boja o demokratickú európsku identitu. A práve divadlo a umenie kráčajú na jeho čele. V priamom zmysle slova. Prešlo už viac ako sto dní, odkedy sú divadlá, herci, režiséri a umelci v aktívnom štrajku a protestujú za slobodu umenia, proti cenzúre a za demokratické hodnoty. Publikácia Gruzínska dráma predstavuje tri nové hry súčasných gruzínskych dramatikov. Tri pohľady na človeka, ktorý sa snaží nájsť svoje miesto v spoločnosti moderného sveta, ktorý s technickým pokrokom prináša aj zmeny v medziľudských vzťahoch. Dej všetkých troch hier sa odohráva v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi, ich posolstvá sú však univerzálne.