zdieľať článok
V prvý školský deň vyhlási žiak posledného ročníka základnej školy, že na ničom nezáleží, nič nemá zmysel, a teda ani chodiť do školy. Vylezie na strom a odtiaľ hádže do spolužiakov slivky a denne im pripomína nezmyselnosť ich života: „O pár rokov budete všetci mŕtvi, zabudnutí a nič po vás nezostane.“ Dánska spisovateľka Janne Teller nastolila vo svojom románe Nič modelovú situáciu, v ktorej skupina štrnásťročných detí hľadá, na čom záleží. Jeho dramatizáciu uviedli v Divadle Andreja Bagara v Nitre poslucháčky Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení.
Janne Teller majstrovsky zobrazuje dynamiku skupiny mladých ľudí, ktorí sa svojmu spolužiakovi Pierrovi Anthonovi snažia dokázať, že niečo zmysel predsa len má. Aby ho o tom presvedčili, rozhodnú sa také veci zhromaždiť v opustenej budove starej píly. Zlom nastáva vo chvíli, keď sa uzhodnú na systéme, v ktorom si to vzácne, čo v ich živote dáva zmysel, a preto to treba na tento účel obetovať, určujú navzájom. Postupne si tak odovzdávajú štafetový kolík rastúcej zlosti, hnevu a frustrácie. Zároveň sa odhaľuje ich rodinné zázemie, vzorce správania a zranenia formujúce ich osobnosť. Dospievajúci majú isté preferencie a záľuby, no zároveň symbolizujú všeobecné hodnoty – viera, rodina, národná hrdosť, športové úspechy, rešpekt k živým tvorom vrátane zvierat, sexuálna zdržanlivosť. Autorka nastolenú situáciu dotiahne do krajnosti a hoci od začiatku možno tušiť, kto bude finálnym cieľom hromadiacej sa zlosti, prekvapí časť, v ktorej ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok