článok
recenzie – zahraničné | 15. 8. 2024 | Michaela Mojžišová
Keď zavolám „Orlando“, kto sa prebudí?
zdieľať článok
Slovenská operná tvorba je v stave dlhodobého útlmu. Po roku 1989 naštudovali naše tri zriaďované operné súbory len dvanásť nových opusov, z nich polovica patrila detským divákom. Premiéra každého pôvodného diela je teda výnimočnou udalosťou. Ešte výnimočnejšou sa stáva vo chvíli, keď vznikne na objednávku zahraničnej inštitúcie. To je aj prípad v poradí tretieho operného titulu Ľubice Čekovskej s názvom Here I am, Orlando, ktorý v svetovej premiére uviedlo Národné divadlo v Brne.
Ľubica Čekovská nielen v tomto smere nadviazala na svojich generačných predchodcov Eugena Suchoňa, Jána Cikkera a Juraja Beneša, ktorých opusy uvádzali či dokonca svetovo premiérovali renomované zahraničné scény. Spája ju s nimi aj perfektná znalosť kompozičného remesla, cit pre opernú dramaturgiu v zmysle formy i jej naplnenia a v neposlednom rade autentické „divadelnícke črevo“.
Dvojdejstvová opera Here I am, Orlando vychádza z románu Virginie Woolfovej Orlando (1928), ktorému literárna veda prisúdila viacero žánrových prívlastkov – historická románová fantázia, lyrická fraška, paródia na viktoriánsky životopis (samotná autorka označila dielo za životopis). Nigel Nicholson, syn Woolfovej dlhoročnej priateľky a istý čas i milenky Vity Sackville-Westovej, ktorej spisovateľka knihu dedikovala, ju nazval „najdlhším a najočarujúcejším ľúbostným listom v literatúre“; autor doslovu k slovenskému prekladu knihy Marián Andričík ho interpretuje ako román o ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok