10. Zlatý vek činohry SND i Karola Machatu

Tragédia (mladého) človeka

„Aké jednoduché a samozrejmé... Človek je taký jednoduchý, nekomplikovaný stroj... Nie, pán doktor, v každom z nás je primnoho koliesok a skrutiek, než aby sme mohli o sebe navzájom súdiť podľa prvého dojmu alebo podľa dvoch-troch zovňajších príznakov.“ Týmito slovami prísne zahriakol Nikolaj Alexejevič Ivanov sebavedomého doktora Ľvova, ktorý svoje morálne postoje stavia na úroveň etických kánonov. Karol Machata tieto vety vyslovil so zlostnou iróniou, so vzdorom, v ktorom jeho Ivanov videl poslednú možnosť, ako oponovať mentálnej obmedzenosti mladého principiálneho lekára. V tejto Ivanovovej replike z tretieho dejstva ranej Čechovovej drámy sa ukrývalo aj interpretačné východisko režiséra Jozefa Budského. Ten chcel inscenáciou (21. 1. 1961) deklarovať, že predošlé desaťročie sa pozeralo na ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie