Jeho nadšenie pre pantomímu, ako sám často tvrdil, sa začalo už v pomerne ranom veku vďaka knižke Největší z Pierotů. Je to rozsiahly román Františka Kožíka z roku 1939, inšpirovaný životom Jeana Gasparda Deburaua (1796 – 1846), francúzskeho majstra pantomímy, ktorý bol po svojej matke českého pôvodu. Milan Sládek túto knihu objavil počas štúdia na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, kde v triede u Ludwika Korkoša študoval rezbárstvo. Práve táto škola, ktorej riaditeľom bol v tom čase vážený pedagóg Jozef Brimich, mu pomohla v rozhľade a v legendárnom bábkarskom súbore Miroslava Fikariho získal prvé divadelné skúsenosti, z ktorých neskôr čerpal aj vo svojej tvorbe. Medzi jeho spolužiakov a vlastne celoživotných priateľov patrili režisér a scenárista Juraj Jakubisko, bábkoherečka Emília Sršňová Tomanová či kameraman Marián Minárik. Kniha Největší z Pierotů mala na Milana Sládka fatálne magický účinok. Vďaka nej sa nadchol pre umenie pantomímy a zostal ...

ešte nemáte predplatné?