zdieľať článok
Keď sa na Slovensku povie pantomíma, väčšine okamžite napadne meno Milan Sládek, a to dokonca aj tým, ktorí do divadla nechodia tak často. Tento, ako sám seba zvykol charakterizovať, jednoduchý chlapec s moravskými koreňmi narodený 23. februára 1938 v Streženiciach pri Púchove dokázal svoje nadšenie pre jedno z najstarších divadelných umení spopularizovať a naplniť ako málokto. A to nielen na Slovensku! Preto sme s úplnou samozrejmosťou zvykli pred jeho menom uvádzať slovo svetoznámy. Milan Sládek, ako som ho mal možnosť viac než tridsať rokov v takmer dennom kontakte poznať, bol pre mňa stelesnením divadelníka telom i dušou. A že bol naozaj svetoznámy, môžem potvrdiť!
Jeho nadšenie pre pantomímu, ako sám často tvrdil, sa začalo už v pomerne ranom veku vďaka knižke Největší z Pierotů. Je to rozsiahly román Františka Kožíka z roku 1939, inšpirovaný životom Jeana Gasparda Deburaua (1796 – 1846), francúzskeho majstra pantomímy, ktorý bol po svojej matke českého pôvodu. Milan Sládek túto knihu objavil počas štúdia na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, kde v triede u Ludwika Korkoša študoval rezbárstvo. Práve táto škola, ktorej riaditeľom bol v tom čase vážený pedagóg Jozef Brimich, mu pomohla v rozhľade a v legendárnom bábkarskom súbore Miroslava Fikariho získal prvé divadelné skúsenosti, z ktorých neskôr čerpal aj vo svojej tvorbe. Medzi jeho spolužiakov a vlastne celoživotných priateľov patrili režisér a scenárista Juraj Jakubisko, bábkoherečka Emília Sršňová Tomanová či kameraman Marián Minárik. Kniha Největší z Pierotů mala na Milana Sládka fatálne magický účinok. Vďaka nej sa nadchol pre umenie pantomímy a zostal ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok