Mikuláš Procháska

produkčný, kultúrny manažér

Som absolventom Katedry divadelného manažmentu na Divadelnej fakulte VŠMU, no v oblasti produkcie, kultúrneho manažmentu a divadelnej tvorby sa vyhýbam klasickým inscenáciám a venujem sa hlavne komplexnejším podujatiam, najmä festivalom.

V rámci svojej profesijnej kariéry som mal možnosť spolupracovať s rôznymi organizáciami. Medzi najobľúbenejšie patria festivaly [fjúžn], Drama Queer festival, Urban Market, Slovenská tanečná platforma či Grape festival. S niektorými z nich ešte stále spolupracujem. Okrem iného pomáham aj s produkciou vzdelávacej platformy pre architektov a dizajnérov Singularch a som tiež spoluautorom multimediálnej inštalácie xBit, ktorá bola súčasťou Bielej noci a festivalu [fjúžn]. Na exekutívnej rovine som sa podieľal aj na podujatiach ako Dni architektúry a dizajnu či Fashion Live!. Tiež som bol tento rok súčasťou tímu, ktorý sa snažil prepojiť tri umelecké školy v Bratislave a vytvoriť spoločné podujatie Kuumšt – festival študentstva. Okrem festivalov a podujatí som sa zúčastnil aj na organizácii menších koncertov a vo sfére klasickej divadelnej produkcie som bol počas štúdia súčasťou troch inscenácií – Closer v réžii Barbory Nitschovej, Kráľ-Vávra v réžii Martiny Havierovej a Umlčané v réžii Patrície Rotterovej.

Zo scénického umenia ma najviac oslovuje tanec, ktorý považujem za výnimočne zaujímavý v rámci nových tvorivých prístupov. Okrem toho som veľkým fanúšikom audiovizuálnej tvorby, rád sledujem filmy a čítam sci-fi literatúru. A  mojím najobľúbenejším koníčkom je hľadanie nových priestorov v Bratislave pre organizáciu kultúrnych podujatí.

Martina Chmelanová

poslucháčka herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici

Ako vnímam divadlo? Ako miesto intímneho stretnutia a vnútorného rozhovoru. Čas, keď sa ľudstvo vracia k sebe, aby zistilo, čo je v živote dôležité a čo bráni tomu, aby nasledovalo dokonalosť.

Som študentkou Akadémie umení, hosťujúcou herečkou v Divadle Jozefa Gregora Tajovského, členkou komunity Sant´Egidio a trochu času mi ostáva aj na cestovanie so svojou autorskou inscenáciou Correlation. Momentálne som vo francúzskom Bordeaux na medzinárodnom festivale Planches 2025.

Som odchovankyňou nezávislej kultúry, ktorá to v súčasnosti nemá ľahké, čo mi nedá spávať. Preto verím, že zriaďované inštitúcie budú o to viac podávať pomocnú ruku režisérkam a režisérom, ktorí nedostali potrebnú podporu. Pevne verím, že na Slovensku túžime po otvorenosti a múdrosti, ktoré pramenia z rozmanitosti, a nie uniformity.

Momentálne plánujeme v spolupráci s umelkyňami zo Slovinska a Srbska medzinárodný projekt, v rámci ktorého túžime prekračovať hranice a hľadať prepojenia. Som rada, že v divadle je na to priestor.

Ďalší projekt ma čaká aj v Divadle Jozefa Gregora Tajovského s režisérkou Alžbetou Vrzgulou. Myslím, že spolupráca zriaďovanej a nezriaďovanej kultúry posúva naše divadlo vpred, a to ma veľmi teší a motivuje.

Martin Frank

bábkoherec, zdravotný klaun

Aká bola moja cesta k divadlu? Začala sa mojím prijatím na základnú umeleckú školu v Poprade. Moji pedagógovia Michal Novák a Dušan Kubáň mi tam odovzdali to najdôležitejšie: lásku k divadlu, humor, slobodu na javisku a ľahkosť. A hoci som do tohto súboru chodil iba tri roky, pokladám to za dôležité a silné obdobie mojej divadelnej cesty.

Učitelia zo ZUŠ nás podporovali aj pri autorskej tvorbe pantomimických predstavení, ktoré sme si mali možnosť zahrať s Andejom Lygom nielen na divadelných prehliadkach, ale aj v kaviarňach.

Neskôr som študoval na VŠMU bábkarskú tvorbu a popri štúdiu som cez leto pracoval v Habakukoch, kde som mal možnosť využívať poznatky zo školy v praxi a prehlbovať ich.

Rovnako, ako i na škole, ktorá bola zameraná na rôzne divadelné žánre a rozvíjala nás v širšom spektre, som mal aj na Donovaloch možnosť hrať rozmanitý repertoár. Klauniády, tradičné bábkové divadlo, jarmočné divadlo či činohru. Hrali sme na javisku pre tristo ľudí, ale aj v komornom priestore pre dvadsiatich divákov. Denne sme v priemere hrali štyri až päť predstavení. To bola moja druhá škola – škola života.

Po troch rokoch štúdia som sa rozhodol, že školu opustím. Mal som chuť cestovať po svete, hrať na ulici, zarobiť si a cestovať ďalej. Dostal som však ponuku z Bábkového divadla na Rázcestí, a tak som neváhal a ponuku prijal. Svet v kamennom divadle bol rozdielny od toho študentského alebo toho na Donovaloch. Nebudeme si klamať, plat je tabuľkový a pracovný čas veľmi premenlivý. Trvá nejaký čas, kým si človek zvykne.

V Bystrici som však sa tiež dlho neohrial, pretože som stále cítil túžbu cestovať, robiť autorské divadlo, užívať si sladký život „dieťaťa“ bez záväzkov.

No po mojej výpovedi z BDNR prišla pandémia a môj svet sa otočil hore nohami. Zrazu som nemal ani divadlo, ani slobodu a ja som sa z frustrácie sa presťahoval do Bratislavy, kde sa dala v tomto ťažkom období zohnať aspoň nejaká práca.

Napadlo mi, že keď už ma osud priviedol do Bratislavy, tak by som mohol dokončiť školu. Tak začali ďalšie dva roky na VŠMU a pred mojím ukončením magisterského štúdia prišla ponuka na konkurz do Bábkového divadla Žilina. Skúsenosť s kamenným divadlom som už mal. Rovnako som mal skúsenosť s pandémiou a frustráciou zo života na voľnej nohe. Zostávala jediná otázka: chcem pracovať v kamennom divadle?

Bábkové divadlo Žilina je najperspektívnejšie, najpríjemnejšie a najľudskejšie divadlo, ktoré som mal možnosť spoznať. Je to zároveň aj najstaršie bábkové divadlo na Slovensku a okolitá príroda je nádherná. Neváhal som a chopil som sa šance.

Začal som skúšať, hrať a pochopil som, že žijem svoj sen.

Aké sú moje túžby sny a kam smerujem ďalej? Pochopil som, že sa nič nevyrovná kreatívnemu prostrediu, v ktorom práve pracujem. Asi som už dospel (haha). Proces preobsadzovania a tvorba nových inscenácii ma tak zaujali a vyťažili, že momentálne cítim potrebu pracovať na svojich hereckých nedostatkoch.

Po necelom roku v divadle som dostal príležitosť pracovať pre ČERVENÝ NOS – clown doctors. Je to náročná práca, ale cítim, že misia, ktorú v nemocniciach máme, je obohacujúca. Zároveň mi môj klaun Dr. Janko Praktický pomáha aj v divadelnej práci a princípy klauningu majú presah do mojej hereckej tvorby.

Rád by som v blízkej budúcnosti učil princípy bábkového divadla ďalších a pomohol mladšej generácii objaviť toto umenie so všetkým, čo k nemu patrí, a tým nemyslím len tradičnú formu – bábky. Chcel by som sa pokúsiť pomôcť aj ďalším objavovať hranice ich kreativity.