Filip Jekkel (herec)

Pred niekoľkými týždňami som sa vrátil zo študijného pobytu na Atlantic Acting School v New Yorku, kde som absolvoval ich Summer Intensive Program. Tento program umožňuje študentom zažiť jeden celý semester koncentrovaný do šiestich intenzívnych týždňov, počas ktorých študujú šesť dní v týždni prakticky od rána do večera.

Táto škola je rodiskom hereckej techniky Practical Aesthetics, ktorú som štyri roky skúmal v rámci doktorandského štúdia. Štúdium bolo veľmi inšpiratívne, najmä vďaka systému hereckého vzdelávania, ktorý škola od svojho založenia v roku 1985 postupne zdokonaľuje. Jednotlivé predmety sú koncipované tak, aby rozvíjali špecifické kvality a zručnosti potrebné na prácu s touto hereckou technikou. Zaujal ma najmä predmet Moment Lab, teda akési „laboratórium prítomného okamihu“.

Počas štúdia som získal množstvo odpovedí na otázky a problémy, s ktorými som sa stretával vo svojej praxi. Všetky tieto poznatky plánujem ďalej rozvíjať a prenášať do svojej pedagogickej, lektorskej aj hereckej činnosti.

Od septembra som po rokoch pôsobenia v nezávislých divadlách nastúpil ako interný člen do Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Aktuálne skúšame inscenáciu pre tínedžerov na motívy básne Havran Edgara Allana Poea v réžii Márie Danadovej, ktorá pre mňa predstavuje ďalšiu tvorivú výzvu.

Súčasne sa venujem aj príprave tretieho ročníka môjho srdcového medzinárodného projektu Contemporary Acting LAB, ktorý prepája študentov a pedagógov z rôznych krajín a vytvára priestor na praktické skúmanie súčasných hereckých techník a vzájomnú výmenu skúseností. Počas prvých dvoch ročníkov sa nám podarilo privítať inšpiratívnych lektorov z USA, zo Švajčiarska, z Poľska a Českej republiky. Podujatie sa snažím otvárať aj odbornej verejnosti, takže ak niekoho táto téma oslovila, rád ho privítam na niektorom z ďalších ročníkov.

Katarína Novotková (herečka)

Divadlo mi učarovalo na základnej škole. Žiaci ZUŠ-ky vtedy hrali rozprávku a ja som z toho bola úplne hotová. Bola som druháčka na základnej škole, keď som s psími očkami prosila moju maminu, aby ma prihlásila do dramatického krúžku. Znelo to asi takto: „Mami, prosím, prihlásila by si ma na dramatický? Aj ja by som chcela nosiť také princeznovské šaty.“ Dodnes sú kostýmové skúšky moje najobľúbenejšie. V skratke, k divadlu som sa dostala cez kostým.

Dnes som v poslednom ročníku na VŠMU a to, po čom túžila malá Katka, sa stalo skutočnosťou. Vtipné však je to, že som princezné nikdy nehrala a princeznovské šaty som si prvýkrát obliekla až tento rok v predstavení Bajaja.

Táto sezóna bude poriadna jazda. V septembri som nastúpila do interného súboru Divadla Jána Palárika v Trnave, z čoho sa nesmierne teším. V divadle ma čakajú tri premiéry. Na konci augusta sme začali skúšať francúzsku komédiu Môj šťastný deň v réžii Jakuba Nvotu. Príbeh o mužovi, ktorý vďaka magickej kocke nazerá do rôznych alternatív svojho života a zisťuje, či je jeho skutočný osud naozaj šťastný. V apríli premiérujeme Annu zo Zeleného domu v réžii Márie Danadovej. Sezónu v divadle zakončím premiérou inscenácie Tisíc a jeden vtip v réžii Tomáša Dianišku. Inscenácia je inšpirovaná životom humoristu Jána L. Kalinu.

Táto sezóna bude pre mňa výnimočná, plná „ups and downs“. Budem sa lúčiť s vysokou školou, druhou rodinou, s mojimi drahými spolužiakmi, s ktorými naposledy odpálime inscenáciu Adam stvoriteľ v réžii Alexa Mihalíka.

Okrem nových projektov mi v repertoári zostávajú už zabehnuté predstavenia, v ktorých hosťujem. Z nich spomeniem najčerstvejší prírastok 10, inscenáciu, ktorú hráme v Tanečnom divadle Ifjú Szivek.

Prečo mám vlastne rada divadlo? Asi preto, lebo je plné života. Mám rada divadlo, ktoré sa nesnaží prikrášľovať realitu ani človeka. Mám rada, keď ukazuje človeka, ktorý robí chyby, je plný túžby, klamstva, hnevu, zlyhania, radosti a smútku. Človeka plného vášne, rozporov a nedokonalostí. To je život. Baví ma divadlo, ktoré je plné života. Neponúka jednoduché odpovede, núti ma uvažovať, premýšľať, prekvapuje ma, je chybné, krásne, bolestivé, jednoducho živé ako človek sám.

Ivan Lyvch (operný spevák)

Som operný basista a pochádzam z Ukrajiny. Svoju profesionálnu cestu som si však postupne budoval na Slovensku, kde som študoval, spoznával operný svet a získaval prvé javiskové skúsenosti.

Minulá sezóna bola pre mňa veľmi zaujímavá a bohatá. Mal som možnosť pracovať na dvoch nových naštudovaniach Mozartovej Figarovej svadby, v ktorých som mal česť stvárniť postavu Figara – najskôr v Štátnej opere v Banskej Bystrici1 a následne aj v Slovenskom národnom divadle. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé sledovať, ako môže jedna postava v dvoch rôznych inscenáciách dostať úplne inú podobu.

Počas leta som sa stal súčasťou Young Singers Project na Salzburger Festspiele, kde som zároveň účinkoval v opere Saint François d’Assise od Oliviera Messiaena. Pobyt v Salzburgu bol pre mňa veľkou skúsenosťou a zároveň príležitosťou pracovať v medzinárodnom prostredí, stretávať mladých spevákov z rôznych krajín a učiť sa od skúsených umelcov.

Po lete sa pre mňa začala ďalšia veľká kapitola – stal som sa členom Operného štúdia Wiener Staatsoper. Vo Viedni už skúšam Mozartovu Čarovnú flautu a čaká ma účinkovanie vo viacerých ďalších produkciách. Veľmi sa teším aj na premiéru Čajkovského Pikovej dámy.

Každá nová produkcia je pre mňa novou príležitosťou niečo sa naučiť. Na opere ma fascinuje práve to, že človek sa k jednej postave môže vracať znova a znova a zakaždým v nej objaviť niečo nové. Dôležité sú pre mňa nielen hudba a spev, ale aj práca s režisérom, dirigentom a kolegami a spoločné hľadanie toho, čo chceme divákovi na javisku povedať.

Do novej sezóny preto vstupujem s veľkou zvedavosťou a rešpektom. Chcem sa ďalej učiť, pracovať na sebe a postupne si budovať svoju vlastnú umeleckú cestu. Pretože pre mňa divadlo nie je iba miesto, kde človek spieva. Je to miesto, kde sa každý deň môže naučiť niečo nové.


1 Od 1. júla 2026 premenovaná na Národné divadlo Banská Bystrica.


číslo 7, ročník 20, ISSN 2989-3666