Približne takou optikou som vnímala inscenáciu, ktorú uviedlo Divadlo Zrakáč v spolupráci s SND v Modrom salóne. Vychádzala som pri tom aj zo skutočnosti, že v zhode s celkovou premenlivosťou príznačnou pre dnešnú dobu sa od diváka čaká aj pripravenosť na premenu obvyklých očakávaní od divadelných inscenácií uvádzaných v kamenných divadlách. Nemusí to byť silný umelecký zážitok, skvele napísaná hra, strhujúci dramatizmus, tragickosť alebo komickosť, prípadne vyvolanie emócií, citu či súcitu, pre čo sa oplatí pozrieť si nejakú inscenáciu. Realizátorom môže ísť o niečo celkom iné, čo nemusí mať veľa spoločného s vymenovanými kategóriami... No v celej tejto záležitosti je ešte dôležitejšie, že sa zároveň tvorivo vyvíjajú aj diváci, ktorí svoje aperceptívne schopnosti posúvajú novými, nepoznanými smermi. V kontexte najsúčasnejších trendov, k akým patrí aj tento druh divadla, je záslužné, že práve SND poskytuje priestor aj iným, „alternatívnym“ ...

ešte nemáte predplatné?