zdieľať článok
V úvodnom texte ku knihe Event Cities od jedného z najvýznamnejších architektov dvadsiateho storočia Bernarda Tschumiho je badateľný odklon od statickej povahy budov ako inštitúcií s pevne stanovenými účelmi. Tschumiho dôraz na vnímanie mesta ako dynamického a interaktívneho priestoru formovaného udalosťami nás nabáda zamyslieť sa - ako tieto myšlienky rezonujú v kontexte divadelnej architektúry na Slovensku? Existujú na Slovensku príklady dočasných alebo adaptívnych divadelných priestorov, ktoré spochybňujú tradičnú predstavu pevných a stálych inštitúcií a sú v súlade s Tschumiho víziou dynamických mestských priestorov? Objavujú sa nové trendy alebo vízie, ktoré sa snažia nanovo definovať tradičné hranice divadelných priestorov?
„V súčasnom svete, v ktorom sa zo železničných staníc stávajú múzeá a z kostolov nočné kluby, staré stabilné súradnice prestávajú platiť. A v tomto svete, v ktorom letiská integrujú herne, kiná, kostoly, obchodné centrá, sa mesto ako komplexná a interaktívna sieť udalostí stáva relevantným referenčným bodom. Toto prelínanie prvkov vedie k novým sociálnym vzťahom, ktoré menia kedysi stabilné kontúry inštitúcií a urýchľujú proces zmien. Narušujú a znetvorujú, ale zároveň aj rekonfigurujú a tým poskytujú bohatú zmes skúseností, ktoré nanovo definujú mestskú aktuálnosť: mesto-udalosť, udalosť-mesto,"1 píše v knihe Event Cities Bernard Tschumi.
Ako však môžu architekti na Slovensku prispieť k vytváraniu interaktívnejších, adaptabilnejších a dynamickejších kultúrnych priestorov, ktoré zodpovedajú súčasným očakávaniam a preferenciám?
Možno dokážu byť odpoveďou na dané otázky „dočasné formy performatívneho priestoru“. Tento pojem, ktorý sme postupne upravovali, ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok
