zdieľať článok
Predstava pekla či posmrtného trestu za nemorálny život sa v rôznych podobách objavuje v mnohých náboženstvách, hoci ich konkrétne chápanie sa často líši od kresťanského, u nás zaužívaného výkladu. Dnes sa však aj na tých najväčších grázlov po ich smrti pozeráme cez ružové okuliare. Tí grázli sa v našich predstavách vznášajú na nebeských obláčikoch a pozorujú ľudí pod sebou. Žijeme v dobe, v ktorej už niet pekla – pretože tým peklom sa stal náš svet.
Táto parafrázovaná replika vo mne zarezonovala počas inscenácie Škorpión, ktorá mala svetovú premiéru približne tri roky pred tým, ako túto hru uviedlo Mestské divadlo Žilina. István Kerékgyártó, autor textu, v minulosti pôsobil ako podnikateľ a zároveň zastával funkciu riaditeľa maďarskej Rady pre rozhlas a televíziu (ORTT). Nie je preto prekvapivé, že mu je svet obchodu a moci blízky a že naň nazerá aj z perspektívy človeka vo vedúcej pozícii.
Práve témy moci, starnutia a postupnej straty kontroly nad svojím životom, sily i financií tvoria jadro dramatického textu Škorpión. Základom je príbeh úspešného zakladateľa a veľkopodnikateľa Ferenca Királyho, majiteľa firmy Computer Master, ktorý si užíva nadobudnutý majetok – ten sa však zároveň stáva predmetom túžby jeho dvoch synov. Práve oni ho postupne pripravia o firmu, majetok i dôstojnosť a napokon umiestnia do štátneho ústavu, kde Király na sklonku života prichádza aj o rozum. Ide tak o zreteľnú ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok