zdieľať článok
Letné mesiace zväčša prajú relaxačným témam, ktoré zdanlivo nemajú spoločensko-politický dosah. Ak na chvíľu odfiltrujeme prebiehajúci konflikt na Ukrajine, v Pásme Gazy alebo na slovenskej kultúrnej scéne, bude sa nám zdať, že médiá sú počas leta zaplavované dovolenkovými inzerciami či cestovateľskými blogmi. Tento rok však bol výrazne odlišný. Vari po prvýkrát sa na titulných stránkach medzinárodných médií objavovali reportáže, rozhovory či štúdie, ktoré reflektovali aj negatívne dôsledky masového turizmu. V tomto kontexte je dôležité premýšľať aj o divadle, ktoré má s turizmom previazaný vzťah.
Väčšina historikov datuje vznik turizmu do začiatku 19. storočia. Hoci ľudia cestovali pre zábavu, zo zvedavosti, na púte či pre zdravotné dôvody už od antiky, až industrializácia spravila z cestovania komerčný a organizovaný spôsob trávenia voľného času. Turistika ako „spôsob vnímania, videnia a zapájania sa do sveta, ako aj do ideologického rámca, ktorý má moc pretvoriť svet podľa vlastných potrieb“1, je teda hlboko zakorenená až v globálnej skúsenosti modernity.2
K týmto skúsenostiam sa minimálne od polovice 19. storočia zaradila aj dovolenková návšteva divadla mimo kultúrnych centier. Podnikatelia a šľachta v Európe a USA začali zakladať súkromné divadlá v prírode, na vidieku alebo na svojich letných sídlach, a to výhradne pre rodinu, priateľov alebo obchodných partnerov. Tieto divadlá obklopené prírodou mali návštevníkom sprostredkovať komplexný a autentický kultúrny zážitok. Šlo o dvojaký prísľub úniku: z hluku industriálneho ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok