Väčšina historikov datuje vznik turizmu do začiatku 19. storočia. Hoci ľudia cestovali pre zábavu, zo zvedavosti, na púte či pre zdravotné dôvody už od antiky, až industrializácia spravila z cestovania komerčný a organizovaný spôsob trávenia voľného času. Turistika ako „spôsob vnímania, videnia a zapájania sa do sveta, ako aj do ideologického rámca, ktorý má moc pretvoriť svet podľa vlastných potrieb“1, je teda hlboko zakorenená až v globálnej skúsenosti modernity.2

K týmto skúsenostiam sa minimálne od polovice 19. storočia zaradila aj dovolenková návšteva divadla mimo kultúrnych centier. Podnikatelia a šľachta v Európe a USA začali zakladať súkromné divadlá v prírode, na vidieku alebo na svojich letných sídlach, a to výhradne pre rodinu, priateľov alebo obchodných partnerov. Tieto divadlá obklopené prírodou mali návštevníkom sprostredkovať komplexný a autentický kultúrny zážitok. Šlo o dvojaký prísľub úniku: z hluku industriálneho ...

ešte nemáte predplatné?