Kým banskobystrické Divadlo z Pasáže získalo počas svojho pôsobenia relatívne stabilnú podporu a mohlo sa transformovať na profesionálnu scénu, bratislavské divadlo Stopy snov dlhodobo čelilo neistej finančnej situácii, ktorá viedla v marci v roku 2025 k jeho zániku. Práca oboch divadiel pritom potvrdzuje, že inklúzia v umení (najmä v súvislosti so zdravotne znevýhodnenými) presahuje umeleckú tvorbu. Je nástrojom na posilnenie hlasu a identity marginalizovaných skupín a na prekonávanie spoločenských bariér. Bez cielenej a systematickej podpory však ostáva budúcnosť takejto umeleckej tvorby neistá. Zámerom tohto textu je porovnať cesty týchto dvoch slovenských inkluzívnych divadiel a poukázať na potrebu systematickej podpory, ktorá dopomôže nielen dlhodobému fungovaniu už existujúcich, ale aj k vzniku nových divadiel marginalizovaných skupín.

Inklúzia v divadlách marginalizovaných skupín

V kontexte ...

ešte nemáte predplatné?