V duchu tohtoročnej témy „Keď netreba divadlo, aby miesto hralo“ sa množstvo performancií konalo v exteriéri na najrôznejších miestach: na kopci bývalého lyžiarskeho svahu, v podchode nefungujúcej železničnej zastávky, pod diaľničným mostom, na uliciach periférie Žiliny, v exteriéri umeleckého ateliéru či v obývačke rodinného domu. Bola som preto zvedavá hlavne na projekty, ktoré sa odohrávali v prírode, nadväzovali na lokálnu pamäť či topografiu mesta.

Do tejto kategórie patrili aj dve mikrointervencie opakujúce sa v rôznych častiach mesta - Pády dôvery Tomáša Brychtu, ktorý viedol pomyselný dialóg s bezpečnostnými kamerami na viacerých lokáciách, a akcia Stehy Radky Bajovej, ktorá háčkovaním zapĺňala diery v plote, akoby sa snažila opraviť niečo nepovšimnuté, opustené a pokazené a prinavrátiť mu život. Jej stíšené, nenápadné súkromné gesto sa včlenením do verejnej pozornosti stalo koncepčnou záležitosťou ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie