Nemecko-židovský spisovateľ a prekladateľ Max Brod (1884 – 1968) pomohol k svetovej sláve nielen Franzovi Kafkovi, ale aj Leošovi Janáčkovi, a to nemeckými prekladmi jeho diel Její pastorkyňa (Jenůfa) a Příhody lišky Bystroušky (Die schlaue Füchslein). Najmä v druhom z menovaných však s úmyslom dopomôcť dielu k úspešnému prijatiu dobovým publikom spravil pomerne razantné dramaturgické zásahy, ktoré posunuli pôvodnú poetiku vrstevnatého filozofického podobenstva k idylickej rozprávke.

Aj keď sa Janáčkove opery dnes už aj v zahraničí uvádzajú zväčša v originálnej češtine, z nemeckojazyčných scén sa Bystrouška ešte občas prihovorí publiku v jeho reči – tak ako v novej inscenácii v rakúskom Linzi. Tu však nejde o archaizujúci Brodov text, ale o nový preklad režiséra Petra Konwitschného a dramaturga Christopha Blitta. Zdrsňujúci charakter ich verzie je zrejmý už v samotnom ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie