Keď Lajčiak hovorí, ako si kultúru nevážime, ako sa neustále pred zvyškom sveta prezentujeme ako slabí a malí, či keď obviňuje slovenskú inteligenciu z nedostatku zápalu pre vec národnej identity, vtedy pritakávame, miestami máme dokonca pocit, že by sme to sami nedokázali povedať lepšie. A postupne sa nám na pery derú tie známe slová: Veď toto je stále aktuálne!

A práve túto nadčasovosť zdôrazňuje aj text Lajčiak.

V inscenácii sa naše zoznámenie s Jánom Lajčiakom (Peter Martinček) nesie v príznačne výstrednom duchu. Tento „liberálne mysliaci evanjelický kňaz, (...) muž bez ženy, feminista, horolezec, vegetarián, knihomoľ, včelár, záhradkár a ovčiar s fotoaparátom“1 nás v úvode víta nezáživnou prednáškou. Pôsobí dojmom čudáckeho turistického sprievodcu, ktorý nás plánuje doviesť na Ďumbier – no viac z povinnosti než z rozkoše, (čomu napovedá jeho prejav bez akéhokoľvek nadšenia). Hercov suchý a monotónny, no zároveň ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie