článok
recenzie – domáce | 29. 5. 2025 | Lívia Brachnová
Ženská schopnosť nenávidieť a zároveň milovať
zdieľať článok
V jednej miestnosti sa stretáva šesť postáv, schyľuje sa k debate, stoličiek je však len päť. Žena z antického Grécka nemá právo stolovať so svojím manželom. A hoci má povesť hašterivej ženy, z dnešného pohľadu môžeme poslušné a tiché státie za filozofujúcim manželom len ťažko považovať za provokujúce. Dve ženy z modernejších čias síce sedia na stoličkách vedľa partnerov a vedú medzi sebou debatu, avšak tá je aj napriek ich inteligencii oklieštená len na výmenu receptu na varenie. Výstrižky z partnerských životov Sokrata a Xantipy, Sigmunda a Marthy Freudovcov a Karla a Jenny Marxovcov uviedlo Divadlo ASTORKA Korzo ´90 v réžii Aleny Weisel Lelkovej. Ide o slovenskú premiéru hry Ženy veľkých mužov od dvojice izraelských autoriek Jossefy Even-Shoshan a Dalie Shimko. Prečo autorky siahli práve po týchto osobnostiach?
Čo spája týchto mužov a ich ženy? Pravdepodobne je spoločným menovateľom dialóg mysliteľov, avšak nielen ten, ktorý spolu vedú na javisku. Dialóg je forma, o ktorú sa Sokrates opieral vo svojej filozofii. Dialóg je terapeutická metóda, ktorú využíval Freud pri liečbe svojich pacientov. A dialóg u Marxa znamená konflikt spoločenských tried. Všetci traja sa pokúšali o reformu. A možno by sa o ňu pokúsili aj ich manželky, ak by im dali priestor. Ony však najprv museli bojovať za svoje práva (napríklad aby mohli vôbec sedieť s manželom pri jednom stole a smeli s ním viesť dialóg).
Velikáni filozofujú nad otázkou „Čo je to sloboda?“, kým Martha a Jenny, hoci inteligentné ženy, ktoré by boli vhodnými partnerkami do diskusie, ich len občas prerušia otázkou o recepte. Xantipa mlčí a stojí. V tomto zdanlivo prázdnom geste je skrytá jej bolesť, ale aj ukážka historického posunu v spoločenskom postavení žien. Ona nemohla byť súčasťou debát, nemohla sa vzdelávať ako ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok