Divadelné predstavenia súčasného tanca sú pre jednu skupinu diváčok a divákov láskou na prvý pohľad a pre druhú presným opakom – diváctvo tieto predstavenia odmietne. V lepšom prípade druhá skupina potrebuje viac času na uchopenie tanečného divadla – je to vzťah, ktorý potrebuje dlhší čas na fázu „dvorenia“. V Divadle Štúdio tanca máme komunitu „zamilovaného“ diváctva, ale aj ľudí, ktorí chcú svoj vzťah k tanečnému divadlu prehĺbiť a chcú doň investovať čas a energiu. A my im na to chceme dať priestor a nástroje.

Audience development je základným nástrojom na rozvoj diváckej komunity a vytvorenie udržateľného vzťahu medzi diváctvom a divadlom. A to nielen na úrovni mentorovania a vzdelávania, ale najmä na horizontálnej úrovni. Čo to znamená? Že z audience development (rozvoja diváctva) sa stáva aj theatre development (rozvoj divadla) – teda rozvoj diváctva pomáha rozvoju divadla a jeho zamestnanectva. Na základe tejto myšlienky sme v Divadle Štúdio tanca vytvorili nový projekt – Školu diváka. Chceli sme dať našej komunite do rúk nástroje na uchopenie (a pochopenie) inscenácií, no zároveň sme boli naplno otvorení tomu, aby sa s nami diváčky a diváci podelili o svoj pohľad na inscenácie, skúsenosti a zážitky.

V prvej Škole diváka sme boli takmer okamžite vystavení presne tomu, čomu sme chceli: jeden z divákov spochybnil jednu z našich teórií a vznikla diskusia – úprimná a pokorná. To nám dokázalo, že naša Škola diváka funguje. V rámci aktivít sme sa venovali analýze diváckych profilov, ktoré si účastníci mohli vyskúšať „na vlastnej koži“. Diváci sa sami zaradili do jednotlivých diváckych profilov – analytický, emocionálny, racionálny, kritický, politický či emancipovaný – a následne spoločne skúmali, ako rôzne typy diváčok a divákov vnímajú rovnaké predstavenie. Zároveň si účastníci a účastníčky Školy diváka mohli vyskúšať, aké to je byť iným typom diváka, než byť tým, akým sú prirodzene. Aké to je pozerať sa na predstavenie očami kritického diváka, keď sám som zväčša divákom emocionálnym?

Počas druhého pokusu však prišla studená sprcha – s inou skupinkou diváctva zrazu Škola prebiehala úplne inak. Zúčastnená skupinka väčšinou len pasívne prijímala informácie a my sme sa od diváctva cítili odpojení. Kde sme spravili chybu? Prečo to prvýkrát fungovalo a druhýkrát už nie? To, ako zabezpečiť úplnú funkčnosť, naďalej skúmame a Školu diváka vylaďujeme, pridávame nové hry a nové aktivity tak, aby bol obsah vždy podnetný a atraktívny. Niekedy trafíme na strunu celej skupinke a niekedy nie. Tak ako samotné divadlo aj formát Školy diváka je živý organizmus, ktorý je citlivý na zmeny prostredia a okolností.

Momentálne sa snažíme Školu prehĺbiť o detailnejšiu analýzu jednotlivých zložiek tanečného predstavenia, akými sú pohyb, svetlo, hudba alebo scénografia. Naším cieľom je, aby si každý divák vedel v predstavení nájsť niečo, čo ho zaujme. Veríme, že trénovaním vnímania a premýšľaním o svojich pocitoch a pozorovaných dielach môže každý vylepšiť svoje divácke schopnosti, čo je pre súčasné umenie kľúčové.

Škola diváka je skvelá na udržanie pozornosti publika, ako aj na posúvanie divadla bližšie k svojmu diváctvu. Je to priestor pre živý, otvorený kontakt s diváctvom bez bariéry medzi hľadiskom a javiskom, a to je na prehĺbenie vzťahu (nielen) so súčasným tancom ideálne.


číslo 3, ročník 19, ISSN 2989-3666