Okrúhle výročie divadla je jedinečnou príležitosťou sumarizovať. Pre divákov môže byť príťažlivý spomienkový večer plný fotografií, piesní a stretnutí s hercami. Pre teatrológiu a uchovanie divadelnej pamäti je to zase príležitosť pozrieť sa na divadlo v kontexte desaťročí, cez prizmu politických aj spoločenských premien, s celkovým pohľadom na režijné rukopisy, ktoré formovali umelecký profil divadla. Divadelný ústav naposledy spolupracoval s Bábkovým divadlom na Rázcestí na knihe 35 rokov Bábkového divadla na Rázcestí, ktorá bola uvedená do života pri šesťdesiatom piatom výročí divadla v Banskej Bystrici. Aktuálne pod gesciou Centra výskumu divadla a v partnerstve s Divadlom Nová scéna pripravujeme knihu s pracovným názvom (divadlo) NOVÁ SCÉNA 80.

Na publikácii pracuje kolektív autoriek Martina Daubravová, Lenka Dzadíková, Dária Fojtíková Fehérová, Klára Madunická, Michaela Mojžišová a autor Karol Mišovic. Štruktúra knihy pozostáva z chronologicky rozčlenených kapitol od vzniku Novej scény ako divadla pričleneného k SND v roku 1946 až po sezónu 2025/2026. Samotná transformácia divadla – formálna aj umelecká – je v tomto výskume jedným z najväčších úskalí. Nejde len o to, že treba presne datovať premeny súborov (Nová scéna Národného divadla, Mládežnícky súbor Národného divadla, Spevohra a Činohra Divadla Nová scéna, Poetický súbor a iné). Organizačné zmeny súviseli aj so zmenou umeleckej koncepcie, rušenie a obnovovanie najmä hudobných telies zase so zásadnými zmenami v dramaturgii aj v celkovom umeleckom pôsobení divadla. Podarilo sa nám zmapovať aj časť repertoáru pre deti a mládež (1946 – 1970) a treba poznamenať, že nielen v tejto oblasti išlo o prvovýskum, nespracované obdobia a interpretov.

Repertoár za osemdesiat sezón tvorí viac ako päťsto inscenácií. Najmä v počiatočnom období narážame na nedostatok archívnych dokumentov. Divadlo Nová scéna nemá svoj vlastný archív, až teraz si ho postupne buduje. Preto je prvým zdrojom pri výskume Divadelný ústav, ktorý uchováva nielen informácie o jednotlivých premiérach a ich reflexii, ale v zbierke tematických hesiel sme prechádzali aj hodnotenia sezóny, hľadali sme zakladacie listiny, čítali sme rozhovory. Cenným zdrojom boli aj rozhovory, ktoré vznikli napríklad aj v rámci projektu „Orálna história“, ktorý realizoval Divadelný ústav.1

V súčasnosti prebiehajú redakčné práce na štúdiách, popisovanie fotografií a sumarizácia textovej časti publikácie. Hľadáme kompromis medzi odbornou, recenzovanou publikáciou a pútavým čítaním pre diváctvo Novej scény. Vieme, že súčasní návštevníci divadla, verní diváci, chcú na fotografiách nájsť najmä „tú svoju obľúbenú herečku“ či fotku z muzikálu, ktorý ich tak zaujal, že ho videli viackrát. Nechceme však poľaviť z našich teatrologických kritérií, lebo vznik tejto knihy vnímame ako jedinečnú šancu na spracovanie dejín divadla, ktoré bolo poznačené turbulentným politickým vývojom Slovenska, no zároveň prinieslo množstvo inšpiratívnych a inovatívnych inscenácií.

Za výtvarnú podobu publikácie je zodpovedný Ondrej Gavalda, s ktorým máme vynikajúce skúsenosti, spolupracovali sme s ním napríklad pri publikáciách ako Dejiny slovenského divadla I., II. alebo Slovník divadelných kritikov a publicistov.


1 Išlo o projekt „Orálna história“ – Prolegomena Dejín divadla na Slovensku III. Vývin slovenského profesionálneho divadla po druhej svetovej vojne (1945 – 1968), realizovaný v roku 2014.


číslo 6, ročník 20, ISSN 2989-3666