článok
extra | 17. 7. 2025 | Bohuslava Blahová
Z výskumu: Akvizícia – vypĺňanie bielych miest dejín slovenského divadla
zdieľať článok
Práca v dokumentácii Divadelného ústavu a konkrétne v Zbierke inscenácií, ktorú mám v správe, je naozaj rôznorodá. Či už ide o mapovanie aktuálnej sezóny (v priemere vznikne až dvestodvadsať nových inscenácií za sezónu – v zriaďovaných a nezriaďovaných divadlách), zakladanie starších tlačovín, kde-tu sa objaví nejaký bulletin z dotlače, v ktorom sa nájdu nové informácie o obsadení či tvorcoch, vpisovanie informácií do virtuálnej databázy etheatre.sk, alebo triedenie propagačných materiálov z divadiel na konci sezóny – vo fyzickej tlačenej aj elektronickej podobe – a mnoho ďalšieho. Jedna z najnáročnejších, ale z môjho pohľadu najhodnotnejších činností je evidovanie, identifikovanie a zakladanie dokumentov z akvizícií.
Akvizícia je druh nadobúdania zbierkových predmetov, ktoré do Divadelného ústavu buď darujú, alebo predajú (samozrejme na základe zmlúv) samotní tvorcovia alebo ich dedičia – partneri, potomkovia, či iní spolupracovníci divadelníkov – hercov, tanečníkov, spevákov, dramatikov či scénografov a ďalších. Proces nadobúdania nie je vždy jednoduchý. (Spomeniem len postup nadobúdania zbierkových predmetov do Zbierky inscenácií – rovnako existujú aj akvizície iných dokumentačných zbierok, do Múzea, Špeciálneho archívu a Špeciálnej knižnice Divadelného ústavu, a majú svoje špecifiká.) Občas máme na stole s kolegyňami a kolegami z dokumentácie na posúdenie materiály, ktoré nie sú označené, identifikované – články, respektíve výstrižky bez bibliografického odkazu, fotografie bez autora, názvu inscenácie, a niekedy nevieme určiť ani približný rok. Niekedy nájdeme na zadnej strane fotografie len nápisy ako „foto po premiére“, „na foto MM“ a iné nekonkrétnosti.
Našťastie máme mnoho odborníčok a odborníkov z umeleckej obce, historikov, teatrológov, ale i pamätníkov, na ktorých sa vieme v prípade potreby obrátiť s prosbou o pomoc, a väčšinou majú tieto príbehy šťastný koniec. Potom už nasleduje spomínaný proces evidencie – každá fotografia dostane pečiatku, svoje evidenčné číslo a číslo akvizície, pod ktorým bola prijatá. V mojej „postprodukcii“ sa ešte snažím vždy opísať všetkých hercov na fotografii, porovnávam fotografie s tými, ktoré sa už nachádzajú v inscenačnej obálke, uložím ich do papiera s neutrálnym pH (aby boli chránené pred poškodením) a takto niekedy iba máličko obohatenú inscenačnú obálku vrátim späť do zbierky.
Naposledy som spracovala akvizíciu po bábkarskom režisérovi, dramatikovi a spisovateľovi Jánovi Uličianskom (Zuzana Uličianska, ďakujeme!), z ktorej len do Zbierky inscenácií pribudlo viac ako stotridsať fotografií.
Vďaka akvizíciám dokážeme mapovať a dopĺňať skladačky mnohokrát málo reprízovaných, menej známych či takých inscenácií, ku ktorým máme len strohú alebo žiadnu dokumentáciu. Získavame však aj nepoškodené fotografie z kultových a historicky významných inscenácií, nové články, recenzie, pozvánky, výstrižky o zmenách obsadenia a pod. To všetko tvorí inscenačnú obálku – Zbierka inscenácií je zbierkou mikropríbehov o vzniku, propagácii, skúšobnom procese, premiére, reprízach aj derniére daného diela, ako aj o ďalšom nadväzovaní na inscenáciu a jej odkazy v budúcnosti.