Z dna k sebe samej

Názov Noc v Istanbule môže na prvý pohľad pôsobiť ako prísľub telenovely z Blízkeho východu, kde dvojica protagonistov – muž a žena – musí najprv prekonať spleť prekážok, aby sa ich „osudová“ láska napokon mohla naplniť a príbeh dospel k šťastnému koncu. Hoci inscenácia istým spôsobom o láske rozpráva, hovorí skôr o jej pokrútených prejavoch a chýbajúcej sebaláske. Namiesto romantickej príbehovej línie plnej vášnivých návratov, dramatických rozchodov a intríg okolia sa hlavná hrdinka ocitá v partnerských vzťahoch, v ktorých je láska zamieňaná za manipuláciu, fyzické útoky a ponižovanie. Z týchto toxických dynamík sa síce pokúša vymaniť, no cesta von nie je jednoduchá. Noc v Istanbule sa zároveň dotýka širšieho kontextu násilia páchaného na ženách – vrátane rodových stereotypov a predsudkov, ktoré často prispievajú k jeho banalizácii. Odkaz na mesto Turecka v názve inscenácie totiž nesmeruje k romantike v exotike, ale k európskemu dokumentu zameranému na ochranu žien pred násilím – u nás v istom období často skloňovanému a populistickými politickými stranami mýtizovanému Istanbulskému dohovoru.