ESHUORO Demoke, syn tesárskych synov, kto ťa podučil,

ako zhanobiť a dobodať moje telo? Obnažiť ma pred

očami podsvetia, v ktorého útrobách chveje sa had z lona ženy a svet horí v plameňoch.

Či nevieš Demoke, že mne patrí najvyšší strom na zemi? Že moja hlava

desí poslov nebeských?

Či nevieš Demoke, že len strom smie sám seba požierať?

Len Oro je červom, čo strom ohlodá,

obnaží lesné telo uprostred noci?

Len ja smiem hltať listy vlnovca.

Nech sa muži krčia predo mnou a ženy hľadajú skrýšu.

Hlas môj je tenkým jakotom,

nie uspávankou, čo ľudskému uchu lahodí.

Palmové vejáre vešajte nad brány, by vás ochránili,

a moje čepele nech spočinú v zvedavom oku nezvaných cudzincov.

Opatrným krokom kráčaj popod nalomené stromy, Demoke.

Najvyšší strom patrí len a len mne.

Vyrástol z útrob mňa samého. Pozri, kde má konáre.

Kam vietor fúka, nesie kúsok Ora, aby

cestu označil. A keď zakvapká, nebude to farbivom červeným.

Červenie, červenie sa vietor a Oro je ničotou, čo zastrie oči.

Som nápojom a pokrmom mŕtvym dušiam

už od počiatku vekov. Mŕtve duše

vo mne majú obživu. Rastiem azda menej?

Stenčujú sa moje údy? Počuť môj plač, keď nočný vták ďobe do kôry?

Oro je ničotou, čo zastrie oči.

Dieťaťom, čo sa stratí a mĺkvymi perami človeka.

Okúpte deti mojich mŕtvych v baranej krvi,

ja ich spoznám a ušetrím.

Nezabúdajte ale na rok budúci,

ani na rok po ňom. Áno, aj Oro môže zabudnúť.

Ženy plačú, keď Oro zotrie včerajšky,

pieskom zastrie krvavé škvrny, čo hlásia,

že otec spočinul na rohoch baraních.

Demoke, syn zbožných synov tesárskych,

báť si sa zabudol? Maj sa na pozore, odrodilec Demoke,

pred prižmúreným okom temnej noci. Maj sa na pozore

pred hnevom tichého vetra, čo ani lístočkom nepohne.

Pomstím sa. Ja, Eshuoro,

pomstím sa. Pomstím sa… (Rýchlo odíde preč.)

*

(V inej časti lesa počuť približujúci sa zvuk gongu. Vojde Lesný vyvolávač s pergamenovým zvitkom. Keď udrie na gong, zo skrýš vyjde zopár Lesných duchov. Zväčša im vidno len tváre. Vyvolávač kráča mechanickým kolísavým krokom.)

VYVOLÁVAČ Všetkým obyvateľom týchto lesov, skalným a stromovým démonom, podzemným raráškom, gomidom, divočertom, džinom, inkubom, sukubám, vetrolíkom, všetkým piadipotvorám a podobne, synom a poddaným Lesopána, aj všetkým, čo prebývajú v jeho kráľovstve, sa na známosť dáva, že dnešnej noci nadíde vítanie mŕtvych. Keď vyrieknuté budú kúzla a mŕtvych prebudí volanie žijúcich, len tí môžu navrátiť sa do telesných schránok, ktorých k tomu vyzvú, a to len vtedy, keď podzemné prúdy, v ktorých sa naveky-vekov krútia, uzavrú sa v kruh. Len tým daný bude hlas, ktorých vyvolajú, a ktorých spojenie so živými skrz činy, plne sa vo svojej podstate zopakuje. Igbehinadunova tapiséria vyjaví ich tak, ako sa približne kedysi stali, nech sú dobré či zlé, plné násilia či nedbanlivosti. Znovu sa takmer dokonale ukážu ich pohnútky, nech sú klamné, skutočné, chvályhodné či hanebné. Pamätajte, že výber je len v rukách žijúcich. Vítania mŕtvych dejú sa len na žiadosť ľudí. Na vedomie všetkých vás sa dáva, že závoj medzi pokoleniami sníma sa v tomto okamihu. Lesopane, odhaľ, prosím, odhaľ postavy v hre prízrakov.

(Vyvolávač odíde. Vojde Lesopán v sprievode Aroniho. Obaja ostanú stáť na kraji.)

LESOPÁN Spoločnosť mi robili výbornú, no desili ma ich skrývané násilnícke sklony. Nechcem si predstaviť, čo by so mnou bolo, ak by som sa ocitol uprostred potýčky.

ARONI Teraz sa zdajú celkom pokojní.

LESOPÁN Až tak, že by som ich poslal domov. Zabúdajú však príliš rýchlo.

ARONI Nik z nich ťa neprekukol?

LESOPÁN Iba neisto. Stačilo zopár temných náznakov, aby som im nedovolil spochybňovať moju odmeranosť alebo sňať rúško tajomna. Chytili sa všetci, s výnimkou tej ženy.

ARONI Madam Korytnačky.

LESOPÁN Presne tak. Jej výber nesmierne chválim, Aroni. Veľmi si ma potešil. Moment… Čo s Eshuorom?

ARONI Nájde nás. Nechal som za sebou nápadné stopy, ktoré ho sem dovedú.

LESOPÁN A my pre neho nájdeme využitie. Keď treba dieťa vystrašiť, matka musí zohnať bosorku. Príslovia… ako to vraví ten večne zaneprázdnený muž, Agboreko?

ARONI (napodobňujúc Agboreka.) Príslovie kostiam a tichu.

(Obaja sa zasmejú.)

LESOPÁN Nie je on Mureteho pokrvným bratom? Pravda, ak by žilami tieklo fermentované prosové víno. Všetko pripravené?

ARONI Môžeme kedykoľvek začať.

LESOPÁN Ešte mi, prosím, pripomeň, ako ďaleko sa presúvame.

ARONI Približne osem storočí nazad. Možno viac. Do obdobia jednej z ich majestátnych ríš. Na meno som zabudol.

LESOPÁN Čo na tom aj záleží…

(Aroni začne krúžiť rukami. Postupne sa dvíha svetlo nad kráľovským dvorom Mata Kharibu. Na scéne sú dva tróny. Na jednom sedí Mata Kharibu, na druhom jeho kráľovná, Madam Korytnačka. Oboch obklopuje vznešená výzdoba. Jedno z pážat hrá na africkej gitare. Mata Kharibu je rozhnevaný a ostentatívne to dáva najavo pohľadmi, pred ktorými uhýba celý dvor. Kráľovná je naopak veselá a jej koketné správanie ukrýva krutosť. Manželovu náladu si očividne vôbec nevšíma. Dvorný básnik [Demoke] stojí na pár krokov od nej. Za ním stojí jeho pisár a učeň – mladý chlapec s nachystaným perom a pergamenovým zvitkom. Ak hociktorá postava nie je priamo účastná scény, na mieste zamrzne.)

MADAM KORYTNAČKA (radostne.) Aká som ja smutná.

DVORNÝ BÁSNIK Smútok je plášť šitý len pre láskavých. Smútok šľachtí a vám, pani moja, pristane ako nebu hviezdy. (Bokom.) Kiežby si za nimi odletela.

MADAM KORYTNAČKA Môj smútok je smútkom večným. Stratila som kanárika.

DVORNÝ BÁSNIK Kanárika, pani moja? A či ste skôr – dúfam, že odpoveď bude kladná – nepotratili rozum?

MADAM KORYTNAČKA Vyslov sa jasnejšie.

DVORNÝ BÁSNIK Načo sa dívať do výšok pani moja? Oku neprináleží vidieť krásu v odraze. Preč so zrkadlami. Z tých len citlivá duša dokáže čítať.

MADAM KORYTNAČKA (veselo.) Nenapínaj ma toľko.

DVORNÝ BÁSNIK Vaše vlasy sú ako perie kanárika, pani moja, a vaše čelo ako jeho hruď. Tam ja, váš služobník, hľadám inšpiráciu. Nevravte, že ste kanárika stratili. (Bokom.) Ak pod kanárikom nemáš na mysli počestnosť, ty cundra!

MADAM KORYTNAČKA A jednak si ho želám mať pri sebe. Dokážu ťa aj nohy vyniesť tak vysoko ako slová?

DVORNÝ BÁSNIK Teraz sa musíte jasnejšie vysloviť vy.

MADAM KORYTNAČKA Viem, kam sa podel môj kanárik. Prinesieš mi ho, nech ho mám tu pri sebe?

DVORNÝ BÁSNIK Vaše želanie je mi rozkazom, pani moja!

MADAM KORYTNAČKA Je na streche. Prines mi ho, básnik.

(Dvorný básnik sa vykloní z okna a zapíska.)

MADAM KORYTNAČKA Nie takto, hlupák. Chceš snáď aby sa letom unavil?

DVORNÝ BÁSNIK Pani moja, vám pri narodení prozreteľnosť nadelila satén, brokát a červený zamat. Kanárikovi nadelila krídla.

MADAM KORYTNAČKA Choď poňho. Určite ťa za to bude mať radšej.

(Básnikov učeň rýchlo odloží pergamenový zvitok.)

UČEŇ Kráľovské vtáča sa veru nesmie unaviť. Moje ruky sú hebké, ja vám kanárika prinesiem.

MADAM KORYTNAČKA Ak tvoj učiteľ privolí, nech sa páči. Čo povieš, básnik môj?

DVORNÝ BÁSNIK Pani moja, nepadol náhodou pred dvoma dňami zo strechy vojak?

MADAM KORYTNAČKA Padol. Počula som akýsi ruch, a tak som rýchlo zavolala stráž, nech zistí, čo sa deje. Zdalo sa mi, že ruch prichádza zo strechy, a tam som ho aj poslala. Bol príliš dychtivý a padol.

DVORNÝ BÁSNIK Do nemilosti?

MADAM KORYTNAČKA (s chladným pohľadom upätým na básnika.) Zo strechy.

(Dívajú sa na seba.)

MADAM KORYTNAČKA Nuž?

DVORNÝ BÁSNIK Nedovolím mu ísť.

MADAM KORYTNAČKA Ja mu to prikazujem.

(Učeň okamžite odbehne.)

MADAM KORYTNAČKA Tebe zas prikazujem ho nasledovať. Keď chytí môjho kanárika, ty mi ako sluha prinesieš.

(Básnik sa ukloní a odíde. Madam Korytnačka a jej služobníctvo zamrznú.)