článok
rozhovory | 22. 7. 2024 | Tomáš Eštok
Wole Soyinka: Niekedy musíte pero obrátiť aj proti sebe
zdieľať článok
Počas festivalu Nová Dráma/New Drama v Bratislave sme mali možnosť stretnúť sa s patrónom ostatného ročníka, nigérijským spisovateľom, držiteľom Nobelovej ceny za literatúru a jedným z najvýznamnejších afrických intelektuálov dvadsiateho storočia. Pri príležitosti uvedenia antológie jeho divadelných hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti sme sa rozprávali o dôležitosti rituálov v divadle, politických problémoch Nigérie a úlohe umenia v polarizovaných spoločnostiach.
Začal by som niečím, čo sa vo vašich hrách objavuje najčastejšie, a teda rituálom – či už hovoríme o rituálnej samovražde v hre Smrť a kráľovský jazdec, alebo o vítaní mŕtvych v hre Tanec lesných duchov. Aké dôležité je pre vás v dramatickej tvorbe zahrnúť prvok rituálu?
Všetci dobre vieme, že rituál ako taký nie je v tvorbe nevyhnutný. Je to len ďalší z mnohých aspektov performatívnej činnosti ľudstva. Na rozdiel od priamočiarosti sekulárneho divadla však v sebe nesie hĺbku a akúsi členitosť. Pre mňa osobne je rituál veľmi dôležitý, pretože je súčasťou prakticky akéhokoľvek náboženstva, ktoré poznám. Navyše existuje aj svetský, nenáboženský rituál. To znamená, že rituál ako formát dokáže poslúžiť jednak pokroku, ako aj spiatočníctvu a moci. Vie nás doviesť k oslobodeniu alebo napomáhať upevňovaniu moci. Keďže sa sám považujem za náruživého mytológa, často siaham po rituáloch a vkladám ich do svojej dramatickej tvorby. Myslím si, že ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok