zdieľať článok
Novú sezónu som otvorila inscenáciou RIEKA, ktorá vznikla v koprodukcii troch nezávislých divadiel reprezentovaných tromi mladými tvorkyňami – Veronikou Malgot za Jedným dychom, Libušou Bachratou za Angles Morts a Lýdiou Ondrušovou za Divadlo NUDE. Hoci je každá z nich jedinečná a kráča svojou cestou, tento projekt je potvrdením, že možno putovať i spolu, nechať sa unášať časom, priestorom, spomienkami i víziami, vďaka čomu je výsledok spoločnej tvorby konzistentný, mnohovrstvový a svojou úprimnosťou univerzálne prenosný.
Uplatnená poetika a dramaturgia v inscenácii RIEKA má viacero podobných čŕt s inscenáciou ROĽA (Divadlo NUDE, 2021) a pre mňa osobne aj s inscenáciou Márnosť (Jedným dychom, 2022). Najmä s ohľadom na prácu s kategóriou pomalého času, spätosť s prírodným elementom, ale aj ponor do hĺbok ľudskej duše. Áno, tieto (a to zďaleka nie všetky) charakteristiky možno nájsť naprieč tvorbou Divadla NUDE aj Jedným dychom. A asi aj to sú dôvody, prečo môžu ich diela pôsobiť tak odzbrojujúco, oslobodzujúco, pravdivo a otvorene na stotožnenie. Prístup, zdá sa, konvenuje tvorkyniam, aby mohli vypovedať o zdanlivo banálnych veciach so zdanlivou ľahkosťou. Roky autorskej úprimnosti a civilnosti. Na druhej strane táto prirodzenosť môže na niektorých pôsobiť aj ako varírované pojednanie o všeplatných problémoch a emóciách, ktoré sa nás svojou bazálnosťou nevyhnutne dotýkajú.
Kľúč k čítaniu RIEKY ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok